Sú ľudia, ktorí môžu veľa dokázať a veľa urobiť pre nejakú vec. Z histórie poznáme starobylý výraz-veľmož. Jednoducho si ho vysvetlíme takto:ide o človeka, ktorý veľa zmôže, lebo je bohatý a má aj vysoké postavenie. Pouvažujme nad dvoma z radov veľmožov:nad bezmenným hodnostárom etiópskej kráľovnej /Sk 8,26-40/ a nad veľmožom ducha-Šavlom z Tarzu, ktorý sa stal Pavlom / Sk 9,1-20/. Ten prvý bol veľmožom iba u jedného panovníka a iba na určitom ízemí, druhý je považovaný za veľmoža ducha pre Cirkev po celom svete. Ten prvý možno po smrti kráľovnej stratil svoje spoločenské pozície, ten druhý po smrti svojho Kráľa získal a upevnil svoju autoritu po celom svete a navždy. Ten prvý sa zo zoznamov histórie vytratil, o druhom z nich hovoríme neustále. Napriek tomu nám obaja zanechali skvelý podnet na úvahu a rozjímanie. V čom tkvie ich prínos?
1.,Obidvaja boli pokrstení. Kým cesta etiópskeho veľmoža bola ku krstu akási jednoduchšia, pričom podľa Skutkov apoštolov mu na obrátenie stačila katechéza na spiatočnej ceste z Jeruzalema, Šavol to mal akési ťažšie. Po udalosti pri Damasku oslepol, tri nič nejedol a nepil a je isté, že aj psychicky sa musel s novou situáciou vyrovnávať. Cesta k viere a ku krstu môže byť rozmanitá. Niekto dostane dar viery akoby na podnose, s donáškou domov, iný musí veľa vystáť a obetovať . Boh vie, čo kto a koľko potrebuje. Týka sa to aj odchodu do večnosti. Sú ľudia, ktorí akosi plynule prejdú do večnosti, ale poznáme mnohé prípady, kedy tá cesta k spáse je sprevádzaná utpením a bolesťou. Pán života a smrti vie, koľko kto potrebuje, aby prišiel k bránam večnosti.
2.,Obidvaja boli aj pred krstom nábožní ľudia. Veľmož putoval do Jeruzalema, aby sa poklonil Bohu a pri spiatočnej ceste na voze čítal úrývky z Izaiáša. Šavol bol nábožný až tak, že si vyžiadal oficiálne dovolenie vyhľadávať kresťanov, ktorých považoval za hlavných nepriateľov kresťanstva, a predvádzať ich pred židovskú vrchnosť na odsúdenie. Niektorí ľudia svoju vieru mrzačia, ženú niektoré veci do extrémov. Každý z nás potrebuje svoju vieru kultivovať v duch evanjelia. Nedávno som sledoval v televízii hokejový zápas. Na adresu istého mladého hráča povedal komentátor toto:"Je to diamant, aj keď ešte nie je vybrúsený". Chcel tým povedať, že je to veľký talent, ale musí sa ešte veľa učiť, aby ho rozvinul naplno. Viera je ako diamant nesmiernej hodnoty. Ale človek musí prejsť určitým očisťovaním, aby ho mohol prijať a uživotniť. A aj keď vieru prijme, aj potom musí neustále pracovať, aby život podľa evanjelia "nezriedil", ale ani ho nepostúpil deštruktívnej trýzni.
3.,Obidvaja prijali krst po neočakávanej udalosti. My na Slovensku tomuto javu hovoríme-blesk z jasného neba. V prípade veľmoža išlo o stretnutie s apoštolom Filipom a v prípade Šavla išlo o niečo, čo charakterizujeme ako-nomen omen. Bol to v pravom zmysle "blesk z neba", lebo Šavla ožiarilo také svetlo, že jeho následkom spadol na zem a oslepol. Boh sa nezdráha využiť svoju moc a často šokuje. Bulvár ma rád šokujúce skutočnosti. Aj Boh ich používa. S tým rozdielom, že bulváru nejde o morálnu stránku veci, ale Bohu ide o obrátenie človeka, aby našiel správnu cestu. Boh vždy zvolí primeraný rozmer udalostí tak, aby na človeka zapôsobili oslovujúcim a premieňajúcim spôsobom. Sú ľudia, ktorí na spôsob Šavla, potrebujú na istý čas akoby oslepnúť, zažiť akúsi formu neistoty a tápania a pritom očistenia. Boh ich však nenecháva iba tak. Po čase im ukáže svoje svetlo a novú cestu, ktorú pre nich pripravil.
4.,Obidvaja boli zverení do rúk autority, Bohom potvrdenej. Etiópčan do rúk Filipa a Šavol do rúk Ananiáša. Boh sa postará aj o sprostredkovateľa milostí. Raz zvolí cestu oficiálnu, inokedy intuitívnu. Jedna i druhá smeruje k jednému-k poznaniu Mesiáša, ktorý je našim Spasiteľom. Filip nemal takú ťažkú prácu s veľmožom ako ju mal Ananiáš so Šavlom. Šavol síce odpor nekládol, ale kládla ho jeho minulosť. Ananiáš musel najprv sám prijať skutočnosť, podľa ktorej si Boh môže vybrať "nádobu na ohlasovanie" aj spomedzi bývalých nepriateľov...Modlievajme sa tých, ktorí sprostredkujú milosti k spáse. Tiež musia mať silnú a obetavú vieru, ktorá niekedy presahuje rámec bežného uvažovania a rozlišovania. Niet človeka, ktorý by na svojej ceste viery nestretol nejakého Filipa alebo Ananiáša, ktorí otvorili rezervoáre milostí a plným priehrštím rozdávali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára