Sú ľudia, ktorí si radi prečítajú alebo pozrú v televízii cestopisný program. Zaujímajú sa o cudzie kultúry, spoznávajú zmýšľanie ľudí, ktorí žijú tisícky kilometrov ďaleko. Niektoré dokumenty prinášajú správu o takých ľuďoch, ku ktorým ešte civilizácia nedošla. A pritom vieme, že civilizácia v našom ponímaní obsahuje aj veľa negatívnych prvkov. Aj na adresu človeka, ktorý sa správa nedôstojne povieme, že k nemu civilizácia ešte nenašla cestu.
Evanjelium nachádza apoštolov, ako veslujú proti silnému vetru /Jn 6, 16-21/. More bolo rozbúrené a oni veslovali sami, bez prítomnosti Ježiša. Svätopisec uviedol, že:"...už sa zotmelo a Ježiš k nim ešte neprišiel". Mnohí si myslíme, že všade okolo nás sa, obrazne povedané, zotmelo a Pán a jeho civilizácia a priazeň k nám neprichádza. Na inom mieste evanjelia sa píše o Zmŕtvychvstalom Pánovi, ktorý navštívil svojich učeníkov. Je logické, že sa vyľakali. Ježiš, ako víťaz, k nim ešte nedorazil, ešte sa nedostal do ich povedomia ako ten, ktorému je všetko podrobené /Lk 24, 35-48/. Je Pán pri nás, aj napriek tme pandémie?
1, Reč kostola. Aj kostol hovorí. My, kňazi môžeme porovnať reč kostola počas pandémie s tou, ktorá je zrozumiteľná, keď je kostol obsadený ľuďmi. Reč tzv. pandemického/prázdneho/ kostola sa rovná jasnej, zvučnej a rozliehajúcej sa ozvene. Na druhej strane, keď sú v kostole ľudia, reč kostola je akási plnšia, menej zvučná, skôr tlmená a menej efektná. Prečo je to tak? Počas pandémie sa zvuk odráža od stien prázdneho chrámu, ale keď sú tam ľudia, tak zvuk a ozvena akoby vstúpili do človeka. Veríme, že nielen zvuk ako taký, ale aj myšlienka, Slovo-sám Boh vstúpi do ľudského srdca. Práve vtedy vstupuje civilizácia evanjelia do vnútra človeka. Nenechajme sa oklamať zvukom, dôležitejší je moment prijatia Božieho podnetu do srdca. Aj preto je lepšie, keď sú v ňom ľudia, akoby bol prázdny.
2, Reč človeka. Ako nás ovplyvnila pandémia? Istý lekár zo špičkového pracoviska dostal túto otázku. Odpovedal zo zameraním na svoje pracovisko takto:" Lížeme si rany, počítame škody, skúmame, ako nás postihla pandémia materiálne a ľudsky". A ako na nás zapôsobila duchovne? Pravdepodobne dvojako.
a, V Zjavení čítame:" Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si"/Zjv 2,1 -11/. Mnohí museli veľa zniesť, trpeli s Kristom umučeným a ukrižovaným. Poslúžili tým, Božiemu dielu vykúpenia ako trpiaci-jednotlivci, rodiny,mestá. Mnohí zažili veľa utrpenia.
b, Sv Ján v Zjavení pokračuje takto:" Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv". Na mnohých sú viditeľné stopy zľahostajnenia vo viere. Mnohí spohodlneli a venujú veľa času sebaospravedlňovaniu. Práve pre nich platí schéma: spomeň si-rob pokánie-konaj ako na začiatku.
3,Reč Zmŕtvychvstalého. U sv. Lukáša čítame:"Vtedy im otvoril myseľ"/Lk 24, 35-48/. Spomeňme dva pojmy, ktoré sú podobné so slovom myseľ-úmysel a zmysel. Apoštoli mali úmysel sa s Ježišom stretnúť, nájsť ho, nanovo ho spoznať, vyhľadať ho. Len vtedy, by ich život nadobudol zmysel. Človek má vtedy správny zmysel život, ak má úmysel, a robí všetko pre to, aby Ježiša našiel. A úmysel, podopretý úsilím, vedie ku Kristovi, ako ku zmyslu života. Vtedy Boh otvára zatvorené mysle ľudí, vtedy vzniká príležitosť prijať do srdca civilizáciu zmŕtvychvstania. A tá v hrobe nezostáva, tlačí sa von, do praxe života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára