Evanjelium nám prináša správu o tom, ako Pán Ježiš zázračným spôsobom nasýtil niekoľkotisícový zástup /Jn 6, 1-15/. Pri pohľade na početný zástup sa Ježiš pýta Filipa:"Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?". Celý deň bol úspešný, pokojný, chýba už len dôstojné zavŕšenie deja a to je hostina, pokrm. Treba už len "dopracovať" dielo tak, aby sa všetci zúčastnení nasýtili. Toto dotvorenie, zavŕšenie diela bolo pre apoštolov neriešiteľným problémom. Pre Ježiša nie. Pri tejto príležitosti sa môžeme spýtať, akým spôsobom má byť zavŕšený a dotvorený život človeka tak, aby sme mohli povedať, že bol vydarený a je pripravený pre večnosť?
1,Ľudský život treba dotvoriť utrpením. Tak to chce Boh. Z jeho pohľadu ide o pripodobenie sa Ježišovej obeti na kríži. Nedávno mi ktosi spomínal, že kúpil v pekárni chlieb. Keď ho zaplatil a prevzal, obsluha mu povedala:"A doma si ho dopečte!". Na spýtavý a nechápavý pohľad zákazníka doplnil:"Nestačíme dopekať, musíte to urobiť doma".
Sv. Gaudencius Bresciský napísal:"Chlieb sa pripravuje vodou z mnohých pšeničných zŕn rozomletých na múku a musí sa dotvoriť ohňom"/LH II ,s.642/. Život človeka je ako chlieb, ale aby bol pripravený pre večnosť, musí byť dotvorený ohňom utrpenia a kríža. Každý človek prizná, že jeho život obsahoval fázy, ktoré boli alebo sú blízko Pánovho kíža. Nik nepovažuje hotové cesto za chlieb, lebo to nie je pokrm, nikto by ho nekonzumoval. Cesto musí byť dotvorené v peci, aby sme mohli hovoriť o pokrme chleba. Aj ľudský život musí prejsť ohňom rôznych skúšok, aby bol hotový a pripravený pre Božiu slávu.
2,Ľudský život treba zavŕšiť úkonom odovzdania sa Bohu. Evanjelium hovorí, že po Ježišovej výzve:"usaďte ľudí", si vyše päťtisícový zástup sadol a dal sa k dispozícii Učiteľovi z Nazareta. Odovzdal sa do jeho božských rúk. Čo znamená-zveriť sa Bohu?
a,dôverovať mu, aj keď sa dejú s nami a okolo nás nepriaznivé veci. Napriek všetkému, čo vidíme alebo počujeme, treba vidieť a počúvať Ježiša.
b,otvoriť Bohu svoje najhlbšie vnútro. Odstrániť uzavretosť pred Božou láskou, vyznať svoje hriechy, oľutovať ich a tak sa oslobodiť od všetkého ťaživého.
c,nechať sa viesť Božími pokynmi. Kým je človek relatívne mladý, tak si verí. Rokmi na tejto sebaistote stráca, lebo cíti, že mu odchádzajú sily. Vtedy hľadá druhú fázu-zveriť sa. Od: veriť si, prechádza do: zveriť sa. Ako starší sme niekedy nútení zveriť sa do rúk iného človeka, ale najmä do Božieho náručia milosrdenstva. Všetkých nás táto situácia čaká.
3,Ľudský život treba dotvoriť sebareflexiou. Po tom, čo sa zástupy nasýtili, vydal Ježiš nariadenie:"Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!". Treba sa nám učiť, že sa máme vysporiadať vnútorne nielen s veľkými vecami, ale aj s odrobinami. Od Boha sme prijali nielen veľké sústa dobier, ale aj drobnosti, ktoré sa stali rovnako súčasťou plánu Pánovej štedrosti. Voči Bohu sme sa previnili nielen veľkými, takmer kapitálnymi previneniami, ale všimnime si aj odrobiny, ktoré mohli zanášať, zavíriť naše vnútro,prípadne život blížneho. Ľudia sa zvyknú chváliť tým, že dosiahli veľké veci. My, chváľme Pána, že sme od neho dostali do daru jednu veľkú vec:schopnosť objaviť a stráviťodrobiny. Majme úmysel mať okolo seba i v sebe čisto. Všetko spracujme a odovzdajme Pánovi života a smrti. Dajme si tú námahu, aby sme vyzbierali aj odrobiny možností konať skutky lásky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára