Včera vo večerných televíznych správach priniesli výsledky súťaže: Strom roka. Slovensko je krajina. ktorá má čo ponúknuť v tejto oblasti. Víťazom sa stal buk, ktorý sa nachádza niekde v Starom Smokovci. Už dlhé roky sa oňho starajú, zostrihujú ho a on rastie a košatie do šírky. Má mohutné konáre, ktoré pripomínajú spletené ľudské ruky. Predstavujú akési pevné väzby, jednotu a celistvosť. Ide o peknú symboliku.
Tento strom totiž pripomína život človeka. Aj človek, za roky strávené v pozemskom živote, si vytvorí rôzne putá, väzby s inými ľuďmi, miestami a situáciami. Prichádza však Boh a tieto pozemské väzby ruší. Niekedy naraz, rýchlo, v okamihu. Inokedy pomaly, postupne rozmotáva kĺbko napojení človeka na tento život. Prečo Boh ruší naše pozemské ukotvenie a vedie nás tam, kde to nepoznáme?
1.,Boh chce, aby sme mu slúžili a milovali ho čistou láskou. Najprv od nás vyžaduje, aby sme tu na zemi reprezentovali jeho kráľovstvo. Ale tu, na zemi, nemôže byť naša služba a láska dokonale čistá. Je silno ovplyvnená materiálnym svetom. Až potom, keď sme mimo dosahu sveta, mu môžeme slúžiť nezištne a naša láska má dokonalé parametre.
Ktosi nedávno rozprával príbeh. V istej rodine sa dohodli, že občas zavedú tzv. hodinu bez napojenia. Členovia rodiny na hodinu odpoja všetky média a podľa možnosti aj spotrebiče a budú sa venovať spoločným aktivitám v rodinnom kruhu. Malo to úspech. Všetkým sa táto iniciatíva páčila. Skusia to aj inokedy. Milovať Boha čistou láskou sa dá iba mimo napojenia na svet. A nerušene vnímať Božiu nekonečnú lásku sa dá tiež, iba mimo dosahu pozemského sveta.
2.,Boh chce splniť to, čo sľúbil. Chce, aby sme sa presvedčili o podstatnom rozdiele medzi časnosťou a večnosťou. Zosnulého človeka akoby volal k sebe a vyzýval ho:"Porovnaj! Presvedč sa! Skús!". Sv. Písmo charakterizuje túto situáciu slovami:"... utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť" /Rim 8,18/.
V súčasnosti mnohí porovnávajú spôsob vyučovania. Kvôli pandémii sa vyučuje buď dištančne alebo prezenčne, prípadne kombinovaným spôsobom. Viacerí hovoria, že nič nenahradí fyzické prostredie školy, kolektív, pedagóga...Boh nechce, aby sme si ho uctievali iba dištančne, čo sa deje počas pozemského života. Nič nenahradí prostredie svätosti, prítomnosť mnohých oslávených duší a najmä oblažujúcu prítomnosť Učiteľa, ktorý všetkých zahŕňa dobrodeniami svojej božskej náuky.
3.,Boh chce, aby sme sa vrátili ku koreňom. Dnes je to trend, vrátiť sa ku koreňom. Mnohí sa vracajú tam, kde sa narodili, či vyrástli. Idú tam, kde sa započala ich kariéra, kde sa začali priúčať budúcim majstrovským schopnostiam. Prípadne idú tam, kde sa zrodila ich viera v Boha. Domnievame sa, že vtedy, na začiatku, bolo všetko akési čistejšie, jednoduchšie, nekomplikované. Od Boha sme vyšli a k nemu smerujeme naspäť. Narodenie si nepamätáme, ale opätovné smerovanie k Bohu je v našej réžii. Svoj život môžeme vedome navigovať k Bohu, lebo tam sa nachádza naša definitívna inštancia. Všetci máme v sebe Božie korene a zárodky večnosti. Ale až pri Bohu-Pánovi života a smrti, vyrastú a zarodia do plnej a definitívnej krásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára