Predstavme si situáciu, ktorá môže nastať v nemocnici. Na chodbe sa rozprávajú niekoľkí ľudia. Je to človek v bielej rovnošate-lekár a okolo neho skupina ľudí, ktorí sa prišli informovať o zdravotnom stave príbuzného. Zaznela otázka:"Má ešte nádej?". Takto alebo podobne sa môžeme pýtať aj pri iných príležitostiach. Všetci v niečo dúfame. Je dôležité, aby sme mali nádej. Toto je nádej pozemská. Sú situácie, kedy nám nestačí mať nádej iba pre tento svet. Potrebujeme hlbšiu nádej. Keď už niet nádeje pre svet pozemský, vtedy hľadáme hlbšie. Máme nádej, že keď sa pominie svet hmotný, existuje taký, ktorý nikdy nepominie. Kto nám ho sprostredkuje? Kto nám dá nádej pre večnosť?
Evanjelia hovoria o tom, ako sa Mária Magdaléna vybrala k Ježišovmu hrobu. Urobila to hneď na úsvite nového týždňa, pričom niesla so sebou oleje na pomazanie Ježišovho tela. Cestou hútala kto jej odvalí od hrobu kameň, kto otvorí hrob? Bola prekvapená, keď zistila, že kameň je už od hrobu odvalený /Mk 16, 1-8/. Prorok Ezechiel napísal:" Toto hovorí Pán Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby..."/ Ez 17,12/. Boh je ten, ktorý nám dáva nádej pre večný život. Je to práve Boží Syn, ktorý sa pre nás obetoval na kríži, on "otvorí naše hroby", t.j. otvorí brány večnosti. Ako nám to dáva najavo?
1.,Uvoľni miesto tomuto/Lk 14, 7-11/. Je nám jasné, že tento svet musíme opustiť a že so sebou si nič nezoberieme. Niečo však po nás zostane. Niečo tu zanecháme pre tých, ktorí ešte na čas zostávajú. Mentalita veriaceho človeka hovorí, že máme tu zanechať veľa dobrého, a to v podobe obetavosti, nezištnosti a v príklade nesenia životného kríža. Na tieto skutočnosti máme položiť dôraz, každý vo svojom prostredí života. Toto nám Boh započíta pre Božie kráľovstvo.
2.,"Postúp vyššie". Dá sa ísť ešte vyššie. Skupina turistov oslovila nosiča, ktorý oddychoval pri chate. Spýtali sa ho:"Ako sa dá vyjsť ešte vyššie? Kadiaľ vedie cesta, aby sme sa dostali vyššie?" Kresťana má zaujímať cesta vyššie. Pozemský svet nepredstavuje vrchol, pozemské pocty sú iba tieňom toho, čo je odmenou vo večnosti. Cesta vyššie vedie cez postoj služby, pokory a neustálej sebareflexie pred Bohom.
3.,Menenie miesta. "Uvoľni miesto" a "Postúp vyššie", to sú výrazy, ktoré vyjadrujú nestálosť pozemskej hierarchie hodnôt. Nemusí to znamenať dehonestáciu, ak sa niekedy ocitneme v spodnej časti krivky pozemskej spokojnosti a musíme zniesť údel pokory. Boh nás popresúva tak, aby sme sa ocitli v rôznych situáciách, nie vždy jednoduchých a na pocit príjemných. Nerobí to však tak, aby tieto situácie mali devastačný dopad. Koná tak, aby sme sa naučili vkladať doňho väčšie nádeje ako do istôt tohto sveta.
Súčasné obdobie Dušičiek nás utvrdzuje v nádeji na večný život. Boh znova prehovoril a potvrdil, že hrob je síce záverečná inštancia pre telo, ale duša má nesmierny rozlet. Pre Ježišovo zmŕtvychvstanie máme nádej, že naši zosnulí v Kristovi nájdu trvalý pokoj a zadosťučinenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára