Ulicou prechádzala matka s dieťaťom. Chlapec ešte nebol školopovinný. V ruke držal hračku, nejaké plastové auto. Matka trhla chlapča za ruku. Pri pohybe mu hračka vypadla a zakotúľala sa až na vozovku. Práve prechádzalo nákladné auto, ktoré prednými kolesami hračku zdemolovalo. Dieťa sa rozplakalo. Matka si ho pritúlila a povedala:"Neboj sa, kúpim ti krajšie a lepšie ako bolo toto". Tieto slová zaúčinkovali na dušu dieťaťa ako balzam. Ešte raz sa otočil za torzom autíčka, párkrát zavzlykal a pobral sa s matkou preč.
Evanjelium hovorí o kráse Jeruzalemského chrámu /Lk 21, 5-11/. Dozvedáme sa, že bol ozdobený "krásnymi kameňmi a pamätnými darmi". Ježiš všetkých prekvapil a zarazil vyjadrením, podľa ktorého z tejto nádhery "nezostane kameň na kameni, všetko bude zborené". Akoby chcel všetkých Židov pritúliť a uchlácholiť, že tento kamenný chrám bude síce zničený, ale on pripravuje nový, lepší a dokonalejší, ktorému sa nijaký nevyrovná. Ide o chrám Božieho kráľovstva, v ktorom jediným a nenahraditeľným svetlom je svetlo Baránka.
Boh niekedy nabúra aj naše ambície a plány. Vtedy ľútostíme a vzlykáme, že sme prišli o obľúbenú hračku...Boh to dopustí preto, aby nám pripravil niečo lepšie a dokonalejšie, čo ešte nie je v priezore nášho pohľadu na svet. To, čo nám pripravuje je nekonečne krajšie, ako sú všetky nádhery nášho sveta. Nebojme sa ani toho, že Boh môže v nás zničiť hriech. Keď mu to umožníme, neprídeme o svoju odmenu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára