Niektorí rodičia, alebo starí rodičia sa chvália svojimi ratolesťami. Hovorievajú:"Veď, on/a/ už vie všetko!". Nie je to síce pravda, ale týmto vyjadrením chcú poukázať na to, že dieťa sa javí ako mimoriadne bystré, aktívne, chápajúce a životaschopné. V tomto zvolaní je veľa hrdosti, radosti a optimizmu. Podľa svedectva Sulpícia Sevéra vedel sv. Martin, biskup z Tours o svojej smrti. Pravdepodobne dátum, možno aj okolnosti. My, obyčajní smrteľníci takéto poznanie nemáme. Ale o svojej smrti vieme, že raz príde. A keď toto vieme, potom vieme všetko podstatné. Biskup z Tours nás udivuje svojou vyrovnanosťou. Bol ochotný pracovať ďalej, ak to bude chcieť Boh, ale bol pripravený aj odísť do večnosti, ak ho Boh povolá. Neprikláňal sa ani na jednu ani na druhú stranu, všetko nechal na Božej vôli. Ak vieme, že pre tento svet zomrieme, tak potom vieme dôležitú vec. Tak, ako sv. Martin, aj my sa nemáme v pozemskom svete veľmi udomácňovať, ale o to viac si privykať na odchod do večnosti. Takáto vyrovnanosť ducha je u kresťana veľmi žiadúca. Pre večnosť neplatia materiálne kategórie, na ktorých silno lipneme. Pre večnosť sú smerodajnými:obeta, pokánie, služba a otvorenosť pre stretnutie s Bohom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára