Hovorí sa, že mnohí populárni a vysokopostavení ľudia majú svoje vrtochy. Každý človek si musí priznať, že sa niekedy takto prejavuje. Aj deti ich majú. Napríklad, po niečom zatúžia a plačú za tým. A keď to dostanú, tak o chvíľu to zahodia. Vrtoch je prejavom nestáleho myslenia a konania.
Aj Sväté Písmo nám takých ľudí približuje. Spomeňme si na kráľa Herodesa. Keď sa dopočul o účinkovaní Jána Krstiteľa, nemohol zostať ľahostajným. Evanjelista napísal, že "ho chcel vidieť" /Lk 9,7-9/. Ďalšou takouto postavou je hlavný mýtnik Zachej. Keď sa dopočul, že v jeho blízkosti sa bude pohybovať Ježiš, pobehol do predu a vyliezol na strom, lebo bol menšej postavy /Lk 19, 1-10/. Jeho záujem o Učiteľa z Nazareta ešte v tom momente nebol pravý. Možno ho prirovnať k vrtochu. Lenže situácia sa zmenila, keď mu Ježiš nariadil, aby zliezol, lebo sa ho chystá navštíviť.
Ježiš robí aj také zázraky, že mení vrtošivé správanie človeka na stabilné. Takýto prerod nemusí byť bezbolestný. Ale Boh je ten, kto pomáha pri tejto zmene v správaní. Motivuje človeka, aby natrvalo zatúžil po stabilite. Kde je stabilita, tam je zodpovednosť. Kde je zodpovednosť, tam je obeta. Kde je obeta, tam je aj únava, ale aj hlboký pokoj v duši. Ten Herodes nikdy nemal, Zachej ho časom získal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára