Prišiel mi na myseľ jeden bradatý vtip. Školák príde domov zo školy a hovorí: "Dostal som päťku". Otec zdvihne hlavu s otázkou:"Z čoho?" Syn odpovie:"Z ničoho nič". Niekedy máme pocit, že práve takýmto spôsobom sa dejú veci okolo nás:z ničoho nič.
V roku 1912 sa potopil parník Titanic. Bola to luxusná a dokonalá loď, ktorá pojala cca 2500 cestujúcich a cca 900 členov posádky. Išlo o pýchu a vrchol geniality vtedajšej techniky. Napriek tomu sa za pár hodín potopila po zrážke s ľadovcom. Čítal som, že za dôvod tragédie môže: "súhra viacerých okolností". Mne to pripadá ako-z ničoho nič...Titanic nie je jediným dielom ľudských rúk, ktoré zmizlo z povrchu zeme. Človek si myslí, že všetko dôkladne premyslí a zabezpečí, no ani to nemusí stačiť, aby dielo prežilo.
Pripomína mi to videnie, ktoré mal kráľ Nabuchodonozor. Mladík Daniel sa podujal na to, že mu ho vysvetlí /Dan 2, 26-47/. Kráľ videl sochu, veľkú a nádhernú. Jej zjav vzbudzoval hrôzu. Hlava sochy bola zo zlata, hruď a ramená zo striebra. Brucho a bedrá z bronzu, stehná zo železa, nohy sčasti zo železa a sčasti z hliny. A tu, "bez prispenia ľudskej ruky", sa odtrhol kameň, zasiahol sochu do nôh a rozdrúzgal ju. Rozdrvilo sa všetko:železo, hlina, bronz, striebro a zlato. Odkiaľ sa vzal ten kameň? Stavitelia sochy s takým niečim nepočítali. Stalo sa to formou-z ničoho nič?
Musíme sa učiť pokore. Občas sa dávajú do pohybu také veci, ktoré človek vysvetliť nevie, ba nemá na ne nijaký vplyv. Ľudská ruka sa toho nedotkne a stanú sa...Nezabúdajme, že existuje Božia ruka. Pre človeka je neviditeľná, akoby ani neexistujúca. Ale, v pravom čase ukáže svoju silu. Nemusí ísť vždy o ľudskú tragédiu, ale ona môže napomôcť aj dobrým veciam. Nezabúdajme, že Boh aj cez tragédie chce poukázať na nejaké dobro. Zverme Božej ruke všetky svoje diela. Nenechávajme ich na náhodu. Z ničoho nič sa veci nedejú. Ani zlé, ani tie dobré...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára