Pred časom som si vypočul charakteristiku istého človeka. Povedali o ňom viaceré pekné veci. Spomenuli o.i.aj to, že to bol "pokojamilovný človek". Väčšinou pod tým chápeme človeka, ktorý nevyhľadáva konflikty a možno je rád v ústraní. Je isté, že väčšina ľudí miluje pokoj a túži po ňom. Nestačí však iba to. Sme povzbudení, ak nájdeme človeka, ktorý pokoj nielen miluje, ale ho aj prijíma z nejakého zdroja a potom úspešne odovzdáva. Pokojamilovný človek predstavuje skôr statickú pozíciu, ale ak je človek pokojprijímajúci a pokojodovzdávajúci, viac vyniká jeho dynamika , aktivita a obeta. Vďaka, Bohu, že takých ľudí stretávame.
Evanjelium hovorí o tom, že Pán Ježiš plakal nad Jeruzalemom a hovoril:"Kiež by si aj ty...spoznalo, čo ti prináša pokoj!" /Lk 19,12/. Presnejšie povedané-kto, ti prináša pokoj.
1.,Miesto pokoja. Pamätám si nedávne stretnutie so známym. V ruke mal kufrík a počítač, sadal v chvate do auta a hovoril:"Hľadám pokojné miesto, lebo musím dokončiť projekt". Bolo mi jasné, že ide do ústrania, kde nebude rušený a že musí niečo dokončiť v rámci svojich pracovných povinností. My všetci poznáme projekt Božieho kráľovstva. Hľadáme pokojné miesto v živote, aby sme sa na ceste k nemu posilnili a našli motiváciu. Také miesto nájdeme v chráme. Neexistuje dokonalejšie miesto pokoja, v ktorom prijímame duchovnú podporu, iba kostol. Práve tu získavame základ pre pokoj vo svojej duši. Ľudia, ktorí tu hľadajú Boží pokoj, budú odmenení večným pokojom vo večnosti.
2.,Pokoj treba dopĺňať. Pri istej príležitosti som si všimol pracovníka v supermarkete. Neustále obchádzal regály s tovarom, zapisoval si chýbajúce komponenty a následne oznámil iným pracovníkom čo a kde majú doplniť. Robil všetko pre to, aby regály neboli prázdne.
Existuje veľa nepriateľov pokoja: stres, nervozita, konflikt, choroba atď. Tieto aj iné skutočnosti nás oberajú o pokoj. Treba ho dopĺňať. Duši by nemal chýbať pokoj, nemá byť pustá. Modlitba, či už spoločná alebo súkromná, má byť zdrojom obnovy pokoja. Boh vie, že naša duša sa môže vyprázdniť, môže pustnúť, a preto ponúka možnosti doplnenia cez modlitbu. V istej fáze života človek pochopí, že nič nie je tak duchovne výživné, ako modlitba, dôverná komunikácia so Stvoriteľom. A potom tomuto cieľu podriadi všetko.
3.,Spokojne zomrieť. Inými slovami:zomrieť s pokojom v duši. Koľkokrát počujeme niekoho vo vyššom veku povedať:"Teraz už môžem zomrieť". Tým vyjadruje spokojnosť nad tým, že sa mu niečo podarilo, napr.,že urovnal nejaké vzťahy, že sa mu dostalo zadosťučinenia za nejaké krivdy atď. No takto môže uvažovať aj človek, ktorý našiel trvalú cestu k Bohu, že našiel spôsob, ako sa s ním zjednocovať. Tým zanechal svedectvo, podľa ktorého vložil svoj život do Božích rúk. Prosia o to všetci, ktorí sa modlia Liturgiu hodín, lebo recitujú:"Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha!". Týmto úkonom vyznávajú, že iba Boh je hoden absolútnej dôvery.
Príkladom pre nás je 90 ročný Eleazar z Knihy Machabejcov. Pred smrťou o ňom povedali toto:"..on urobil krásne rozhodnutia, hodné svojho veku a stareckej vážnosti, úctyhodných šedín a vynikajúceho života od mladi, celkom dôsledne podľa svätého Bohom daného zákona.../2 Mach 6, 18-31/. A vzápätí o ňom Písmo hovorí:"Tak dokonal a zanechal svoju smrť nielen mladíkom, ale väčšine národa ako vzor zmužilosti a pamiatku statočnosti".
Aj tento svet sa o pokoj usiluje. Ale tento pokoj nie je plnohodnotný, lebo je v ňom veľa napätia a nervozity. Iba Boží pokoj premení vnútro človeka. O tomto pokoji hovorí liturgia sv. omše, keď kňaz zvolá:"Pokoj Pánov nech je vždy s vami". O tento pokoj usilujme už v pozemskom živote, aby nás potom vo večnosti celých naplnil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára