Počas života mnokrát konštatujeme:Našiel som cestu. Čo tým myslíme? Napríklad to, že sme našli riešenie nejakej situácie,ktorá sa nám zdala problematická. Našli sme optimálny postup pri dosiahnutí nejakého cieľa. Takú istú formuláciu používame vtedy, keď sme našli rovnováhu v živote alebo dokonca zmysel života alebo životné povolanie. Každý veriaci človek musí priznať, že celý život hľadá cestu k Bohu. Ba aj vtedy,keď už uveril, hľadá ešte dokonalejšiu cestu k Bohu. Je to prirodzená vec a do života patrí. Predstavme si znova situáciu, ktorú vykresľuje evanjelium/Lk 5,17-26/. Nejakí ľudia nesú na nosidlách ochrnutého človeka. Majú jediný cieľ-dostať sa k Ježišovi. Všetko ostatné je pre nich druhoradé. Podstatné je dostať sa do kontaktu s Ježišom, od ktorého očakávajú zázrak. Ich snaha bola korunovaná úspechom. Čo si odnesieme z tohto evanjeliového príbehu? 1,Ochrnutý človek bol fyzicky limitovaný. Bol odkázaný na pomoc iných. Povedali by sme, že nemá šancu niečo dosiahnuť, ani základné pohyby a úkony nedokáže vykonávať, nieto ešte, aby sa dostal sa k známemu Učiteľovi z Nazareta. Všetci sme v živote akoby limitovaní vlastnou slabosťou, a to nielen fyzickou. Sú chvíle, v ktorých si uvedomujeme, že nie sme schopní dlhodobejšie udržať hladinu čnosti. Ale, to vôbec neznemená, že Boha strácame. V bežnom živote sa stáva,že ak je človek označený ako málo pružný a výkonný, ak sa prejavia na ňom nejaké limity, môže prísť aj o svoje zamestnanie. Na ceste k Bohu to neplatí. Ježiš Kristus prišiel práve preto, aby sa ujal limitovaných, slabých a biednych. Čím viac si uvedomujeme svoje slabosti a biedy, tým viac sa nám Boh ukazuje a volá nás k sebe. Prežívame adventné obdobie. Boh chce, aby sme vedeli, že sa chystá na púť k nám, do ľudského spoločenstva. Hľadanie a nachádzanie Boha je zmyslom nášho života. Buďme pokojní a spokojní, ak niekto z nášho spoločenstva cestu k Bohu nájde tak, že sa už nemusí obávať, že ju stratí. 2, Ochrnutý mal pomocníkov. Bez nich by si neporadil. Nešlo o náhodných pomocníkov ani o dobre platených nosičov. Boli to ľudia, ktorí si zaslúžili Ježišovu pochvalu:"Keď videl ich vieru..."...Boli to ľudia viery. Iba ľudia s vierou nám môžu pomôcť dostať sa na cestu k Bohu. Niekedy ich oceníme až vtedy, keď ich stratíme. Hľadajme zmysel života aj v tom, že chceme iným napomôcť k vyšším hodnotám, nielen materiálnym. Raz, pri prvopiatočnej návšteve som našiel starších manželov, ako sedia na dvore na lavičke a vyhrievajú sa jarnom slnku. Zrazu pán vstal, presadol si a manželke povedal, aby si sadla na jeho miesto. Povedal:"Je tam viac slnka". Dopriať inému viac slnka milosti je záslužné. Pomôcť ľuďom k spáse je užitočné. Aj pre našu spásu. 3, Nosiči,keďže sa nemohli dostať k Ježišovi oficiálnou cestou t. j. cez dvere, museli improvizovať. Hlavný vchod bol obsadený poslucháčmi. Odkryli teda strechu a spustili chorého priamo Ježišovi k nohám. Táto improvizácia sa ukázala ako spásonosné riešenie. Naskytol sa im pohľad zhora. Ten oficiálny, zo zeme, je niekedy skľučujúci akoby bezobsažný. Pohľad zhora človeka nadchýna. Každý z nás už nie raz vystúpil na nejaký kopec a obdivoval prírodnú scenériu. Pohľad zo zeme taký hlboký nie je. Je dobré,ak sa naučíme za života pozrieť sa na svet akoby zhora-z perspektívy Božieho pohľadu. Vtedy sa presvedčíme, že plytké a prízemné hodnotenia života nás robia takými istými. Naopak, ten, kto sa učí vnímať veci z Božej perspektívy, učí sa veľkodušnosti, nadhľadu, pokore a čo je hlavné-rýchlo napreduje na ceste poznávania Boha. K Božiemu pohľadu potrebujeme odhodlanie a presvedčenie, že chceme svoj život zosynchronizovať s Ježišovým posolstvom. Pohľad z Božej perspektívy tu na zemi, je našou prípravou na to, aby sme raz vystúpili do sféry, ktorá v láske nepozná žiadne limity a obmedzenia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára