Človek niekedy zvykne porovnávať svoj život so životom iného jednotlivca. Výsledkom takéhoto porovnávania je veta:Tomu je hej! Alebo: Tá sa má! Alebo:Tým sa žije!. Málokedy ide o objektívne posúdenie situácie. My,vidíme,len čiastočnú záležitosť,nie komplexnú. Vidíme to, čo chceme vidieť. Niekedy nie sme schopní zaujať objektívny postoj. Cirkev nám ponúka obraz Panny Márie. Vieme o nej, že je Bohom vyvolená na poslanie, ktoré úzko súvisí s vykupiteľským dielom Ježiša Krista. Evanjelium hovorí, že ju z Božieho poverenia navštívil archanjel Gabriel a odovzdal posolstvo, podľa ktorého sa má stať Božou matkou/Lk 1,26-38/. Niekto by mohol skonštatovať:Tej sa bude žiť! Tá sa vedela narodiť! Tej nič nechýba!. Áno, z poriadku milosti jej nič nechýba, lebo ju poznáme ako "plnú milosti". No, z hľadiska bežného života nebola ušetrená od rôznych ťažkostí. 1,Niekto by jej mohol závidieť a povedať, že jej život bude bez starostí. Pomýlil by sa. Už pri anjelovom zvestovaní ju počujeme hovoriť plnú starostí:"Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?". V Máriinom živote sa odohrala jedna vzácna vec. Ona v praxi dokázala pojem starosť nahradiť pojmom starostlivosť. Keď necháme starosť preniknúť obetavosťou
, dostaneme výsledok-starostlivosť. Mária bola starostlivá matka, manželka, ale aj starostlivá vo vzťahu k apoštolom a prvotnej Cirkvi. Tu ju môžeme nasledovať. K rôznym starostiam o veci okolo seba pridajme prvok obety a staneme sa starostlivými o vec Božieho kráľovstva. Starosť človeka umára, starostlivosť posväcuje. 2, Niekto by mohol povedať, že Mária bude mať bezbolestný priebeh života. Autora tejto myšlienky by sme umlčali citátom starca Simeona:"Tvoju vlastnú dušu prenikne meč". Určite nejde o meč s krvou na ostrí. Ide o bolesť vnútornú. Niekedy sa od lekárov dozvedáme, že nám niečo tlačí na sval, na šľachy, na kosť a výsledkom je bolesť. Často sa definitívne odstrániť nedá, musíme ju znášať. Najviac, však, dokáže tlačiť kríž. Tlačí nielen na jednu konkrétnu oblasť ľudského tela, ale na celého človeka. Jediný spôsob, ako stlmiť vnútornú bolesť je kríž prijať. Ak by sme kríž neprijali ako liek, ako spôsob dokonalej očisty a prípravy na Božie kráľovstvo, neuniesli by sme život. Mária stále nesie životy svojich ctiteľov do Synovho kráľovstva. Ona prijala kríž ako plnohodnotnú cestu do večnosti. 3, Niekto by mohol mylne konštatovať, že ak nie je život bezstarostný a bezbolestný, tak potom musí byť bezútešný. Mária bez útechy nebola. Potvrdil to anjel slovami:"Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha". Tam, kde je kríž, tam je blízko útecha. Ide o vnútorné povzbudenie, ktoré spôsobuje, že nerezignujeme, že sa nevzdávame, že začíname nanovo svoj život. Mária nanovo začínala, lebo musela chrániť svoj život a životy svojich blízkych pred Herodesom. K dispozícii máme prísľub Božieho Ducha, ktorý je zdrojom nových síl. Panna Mária nás učí, že tam, kde nie je bezstarostnosť ani bezbolestnosť pre Krista, tam je na blízku útecha od Pána. Tá spôsobuje, že život človeka sa môže vyznačovať duchovnou plodnosťou. Táto schéma nech je pre nás povzbudením k tomu, aby sme Božiu Matku nasledovali bez akýchkoľvek pochybností.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára