Dokonalosť v diele

Človek je schopný vytvoriť veľkolepé dielo. Mnohé veci dotiahne do dokonalosti. Osoh z toho majú potom celé generácie. Stáva sa však, že aj najdokonalejšie dielo stroskotá na nejakej maličkosti. Jednoducho, prihodí sa niečo také, s čím nikto nepočíta. Efektom môže byť, že celé dielo stroskotá a zanikne. Uvedieme niekoľko príkladov.

Svojho času bol veľmi populárny americký kriminálny seriál v ktorom hlavnú postavu stvárnil Peter Falck. Seriál mal názov Colombo. Hlavná postava – poručík Colombo, rieši samé spletité prípady. Ako to už býva, nakoniec sa mu podarí všetky vyriešiť. V jednej časti odhalí vraha na základe jedného zahryznutia      do syra. Usvedčený vrah, inak mimoriadne inteligentný človek, viackrát opakuje vetu: „Jedno hlúpe zahryznutie! Jedno hlúpe zahryznutie!“ Myslel si, že zrealizoval dômyselný zločin,        no usvedčila ho maličkosť: zahryznutie do syra...

V roku 1912 havaroval najdokonalejší a najluxusnejší zaoceánsky parník Titanic. Bol navrhnutý a skonštruovaný tak, aby nikdy nezlyhal. No, stalo sa. Pri svojej prvej plavbe narazil na kus ľadovca. Vznikla trhlina, do lode vnikla voda a za niekoľko hodín zahynulo 1450 cestujúcich. Jeden hlúpy stret s ľadovcom! Na parníku bolo málo záchranných člnov, preto také veľké množstvo ľudí zahynulo.

Pýchou letectva boli lietadla AIR FRANCE s názvom Concord. Preslávili sa v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Boli to jediné dopravné lietadlá, ktoré mali nadzvukový charakter. Definitívny koniec ich éry nastal v roku 2000. Vtedy, pár minút po štarte, z letiska v Paríži havaroval Concord       so stovkou pasažierov na palube. Príčinou havárie bola banalita. Pár minút pred Concordom vzlietlo iné lietadlo. Tomu sa odlomil asi štyridsaťcentimetrový pás z titanu a zostal ležať na dráhe. Concord vo vysokej rýchlosti „zachytil“ pneumatikou tento kus kovu. Pneumatika sa roztrhla a jedna časť prerazila palivovú nádrž pod krídlom. Stroj začal horieť a asi po dvoch minútach havaroval, pričom zahynuli všetci pasažieri spolu s posádkou lietadla. Concord bol súbehom technickej dokonalosti a luxusu. Stačila však malá nepozornosť, malý predmet na dráhe a všetko sa skončilo. Malicherné, drobné veci dokážu urobiť koniec veľkým a dokonalým projektom.

Veľkým Božím dielom je dielo vykúpenia a spásy. Súčasťou tohto veľkolepého diela je druhý príchod Božieho Syna v sláve. Toto Božie dielo nikdy nestroskotá, a to aj napriek tomu, že mu cestu pripravoval človek – Ján Krstiteľ. T.j. tvor z mäsa a kostí. Tento najväčší z prorokov vôbec nepredstavoval slabé miesto v Božom pláne spásy. Niet sa čo obávať, žeby človek – tvor z mäsa a kostí zlyhal a spôsobil vážny otras Božiemu plánu spásy.

V tejto súvislosti pripomína svätý Gregor Naziánzsky (LH 1, s. 33) dôležitú úlohu proroka od Jordánu v porovnaní s Kristom, ktorému on pripravoval cestu.

1.      Ján Krstiteľ bol lampou, Ježiš jasným svetlom. Lampa predstavuje núdzové riešenie. Kto ju používa, používa ju s úmyslom dočasne si poslúžiť pri vykonávaní nejakej činnosti. Lampy,    čo ako dokonalé, sa môžu pokaziť, prípadne zlyhať. (Naše lampy hasnú. – Nerozumné panny). Súčasný svet technológií prináša veľké pokroky aj v možnostiach umelého osvetlenia. Aj tu sa všetko vyvíja a zdokonaľuje. Napriek tomu, ostane lampe navždy prívlastok – náhradné riešenie. Človek vždy bude túžiť po jasnom, prirodzenom svetle. Je  to preto, lebo je stvorený tak, aby jeho nádeje boli zakotvené vo večnom Svetle.

Pre život človeka je mimoriadne dôležité jasné, prirodzené svetlo. V čase, keď ho máme k dispozícii robíme najviac aktivít, a tým pádom aj najviac dobra. Jasné svetlo sa spája s úmyslom človeka urobiť hodnotné a ušľachtilé veci. Jasné, prirodzené svetlo nemá plnohodnotnú náhradu. Je jedinečné a originálne. Nič sa mu nemôže rovnať. Nepotrebuje zdokonaľovanie. V rámci pozemského života nepozná konkurenciu. Žiadna technika ho neprekoná a nevytlačí z najvyššieho piedestálu.

2.      Ján Krstiteľ je hlas a Ježiš je slovo. Medzi Krstiteľom a Ježišom je taký rozdiel, aký je medzi hlasom a slovom. Kedy oceníme ľudský hlas? Ľuďom, ktorí sú dlhodobo mimo civilizácie, dobre padne, keď počujú ľudský hlas. Veľmi sa potešia. Nestačí im akýkoľvek zvuk. Prečo? Lebo hlas znamená život. Hlas je znamením, že niekde blízko je život. Hlas, ako taký, rozlúštiť nedokážeme a z veľkej diaľky ho nerozmeníme na drobné. No práve cez hlas sa dostávame do spoločenstva ľudí. Hlas nás vábi, aby sme vykročili za človekom. Hlas je dôležitý v istom štádiu života, ale má tendenciu zaniknúť.

Ježiš ako slovo. Sú situácie, kedy je hlas ako prostriedok komunikácie nedostatočný. Máli sa nám. Slovo človeka má svoj význam: pozýva, varuje a upozorňuje. Slovo pomenúva a definuje rôzne situácie. My sa musíme na slovo sústrediť a napnúť sluch, aby nám bolo užitočné. Prostredníctvom slova sa dorozumievame. Slovo na rozdiel od hlasu nezaniká ale ostáva v mysli a v srdci. Kristus, ako pravé Slovo, zostáva v ľudskej duši trvalým spôsobom a vedie človeka po ceste spásy.

3.      Svätý Gregor dáva Krstiteľovi prívlastok družba a Ježišovi Ženích. Prečo je to tak? Družba je v službách ženícha. Je jeho predĺženou rukou. Teší sa, že bol poctený týmto titulom. V mene ženícha pozýva na svadobnú hostinu. Počas nej je hosťom k dispozícii a rozdáva dobrú náladu. Aj po skončení hostiny, t. j. v ďalšom živote, zostáva v priazni ženícha. Musí byť pripravený riešiť rôzne situácie. Ženích mu dôveruje. Skrze družbu si uctíme ženícha. Družba nemá úmysel ženícha zatieniť.

Ženích počas hostiny družbu zatieňuje. Družba je na hostine potrebný, ale ženích je žiadaný. Musí byť v centre pozornosti. Družba je diskrétny, nezatieňuje ženícha. Ženích dáva všetky kompetencie družbovi, dôveruje mu. Družba nezávidí ženíchovi ani vtedy, keď on požíva úctu a prijíma dary. Odmenou pre družbu je spokojnosť hostí a samotného ženícha.

Z textu vyplýva, že lampa, hlas a družba nie sú prvoradé. Prioritou je jasné svetlo, slovo a ženích. Napriek tomu sa javí lampa, hlas a družba ako dôležité premostenie k najvyššej úrovni. Bez týchto prvkov by sme ťažko hľadali cestu k Bohu. Buďme vďační, že sa nám v tomto reťazci našlo primerané miesto a úloha. V adventom období popracujme tak, aby svetlo našej viery svietilo jasnejšie; aby náš hlas modlitby zaletel až k Pánovi, a aby sme svoje „družbovské“ povinnosti plnili zodpovedne až dovtedy, kým definitívne nepríde Ženích a príjme nás do spoločenstva vo svojom kráľovstve.