Sprievodným znakom súčasnej doby je pravidelné testovanie. Sme okolnosťami donútení nechať sa pravidelne testovať. Je isté, že nejaký čas, nie príliš krátky, to bude aktuálne. Počas testovaní si človek otestuje aj osobu toho, kto test vykonáva. Sú výtery, ktoré môžeme označiť za bezbolestné, takmer bezkontaktné. Robia ich tí zdravotnícki pracovníci, ktorí sa vyznačujú citlivosťou v rukách. Človek cíti iba silnejšie šteklenie a nič viac. Nedávno som absolvoval testovanie, ktoré „stálo za to“. Všimol som si tých, ktorí už odber absolvovali. Všetci do jedného sme plakali. Pod vplyvom nie príliš jemného dotyku paličky s vatou sa všetkým účastníkom, mimovoľne, objavili v očiach slzy. Zdravotnícky pracovník sa očividne dobre zabával. Všeobecný smiech vyvolala otázka z pléna na adresu novootestovaného jednotlivca, ktorého oči boli zaliate slzami: „Tak čo, zabral (zdravotník)?“ Veru zabral a poriadne do hĺbky.
Prežívame adventné obdobie. My,
veriaci, máme túžbu, aby Advent so svojimi myšlienkami „zabral“ a vzbudil v nás
ducha pokánia. Ak sa objavia v ľudských očiach slzy ako vonkajší prejav
vnútorného rozpoloženia kajúcnika, môžeme s určitosťou povedať, že áno.
Slzy však nie sú podmienkou. Podmienkou je, aby Božie slovo dopadlo a našlo
naše citlivé miesta v duši. Pretože my sa často vyznačujeme necitlivosťou
voči Božiemu slovu. Božie slovo v Advente je ako test, ktorý nás môže nie
len poštekliť, ale aj bolestnejšie dotknúť. Nie s úmyslom zraniť, ale
vzbudiť v človekovi ambíciu žiť život primeraný evanjeliu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára