Na východnom Slovensku je obec, v ktorej sa nachádza zariadenie pre ľudí bez domova. Keďže ide o cirkevné zariadenie, majú tam aj kaplnku. Nedávno si ju zrenovovali, ale nie hocijako. Jeden z umelcov pozbieral vo svojom prostredí nepotrebné veci, ktoré boli určené na vyhodenie. Nikto ich už nechcel, a tak ich postupne zbieral a priebežne doplňal liturgický inventár kaplnky napr. kríž, bohostánok, obetný stôl atď. Vzniklo z toho zaujímavé dielo, hodno obdivu. Občas sa to stáva-človek vyhodí niektoré veci ako nepotrebné. Iný sa ich ujme a vytvorí niečo vkusné, zaujímavé a možno aj dojímavé a nabádajúce k zbožnosti. Čo nám to pripomína? Napríklad to biblické:"Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným"/Ž 118/. Teraz, vo vianočnom čase môžeme použiť slová sv Jána:"Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali", alebo:"A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali"/Jn 1,1-18/. Všetky tieto myšlienky poukazujú na Ježiša, ktorého vlastní zavrhli, no Boh ho poslal ako Mesiáša a Vykupiteľa pre celé ľudské spoločenstvo. Jeho príbeh na začiatku pozemského života sa odohral v trojakej atmosfére. 1,Atmosféra administratívna. /Lk 2,1-14/. Z rozhodnutia cisára Augusta sa konal súpis ľudu. Každý sa musel ísť zapísať do mesta, z ktorého pochádzal. Tak konal aj Jozef, ktorý so svojou manželkou Máriou putoval do Betlehema. Samotný úkon zápisu bol pravdepodobne jednoduchý a odohral sa v časti, ktorú by sme dnes mohli nazvať ako kancelária. Išlo o záležitosť administratívnu. Pred nejakým časom som sa rozprával s človekom, ktorý je zručný remeselník. Pýtal som sa ho, čo ešte plánuje do konca roka. Odpovedal, že už len "kanceláriu", nič viac. Mnohí to tak robia. Sú dni, kedy prerušia výrobu a povedia, že majú kanceláriu, t. j. musia dať do poriadku administratívu, faktúry, papiere, doklady. Je osožné pre človeka, kedy na čas preruší životný zhon, možno raz v týždni,a nájde si čas, aby podoťahoval veci svedomia. Stáva sa, že zostávajú často nedoriešené a preto veľmi ťažia na duši. Vianočný čas je časom na takúto kanceláriu, v ktorom riešime vzťah: ja a Boh. 2,Musíme sa zmieniť o atmosfére hostinca. Pravdepodobne Jozef bol ten, ktorý vyjednával s majiteľmi takýchto zariadení. Tí už mali naplnené kapacity, boli spokojní s tržbou a tak už nepotrebovali ďalších nájomníkov. Odkázali ich na maštaľ a k sebe ich neprijali. Aké je dôležité, aby človek prijal Slovo! Autor listu Hebrejom píše:"On /Kristus/ je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojim mocným slovom"/Hebr 1,1-6/. Našou snahou je prijať do života toto mocné Slovo, ktoré je pokrmom našej duše. Pri diakonskej vysviacke hovorí biskup-svätiteľ:"Prijmi Evanjelium Kristovo. Stal si sa jeho hlásateľom". Tu nejde o dobrovoľnú činnosť, ale o povinnosť. Nedávno som sa rozprával s ľuďmi, ktorí sa často zdržiavajú v Taliansku. Už roky tam chodia pravidelne a tamojšie pomery poznajú. Hovorili aj o tom, ako Taliani /ne/rešpektujú dopravné predpisy. Je to lokálne, závisí to od územia. V jednej časti územia je semafór na križovatke chápaný ako-imperativo. Bez diskusie ho vodiči rešpektujú. V inej časti územia platí iný stupeň /ne/záväznosti. Môžeme ho vyjadriť pojmom-informativo. Slúži ako informácia, ktorú si každý musí prečítať, no je otázne, či ju budú rešpektovať. A do tretice iná oblasť. Tam majú semafór za niečo, čo vyjadríme slovom-decoratívo, t. j. ako niečo ozdobné, nie príliš dôležité a už vôbec nie záväzné. Prijatie Slova môže ísť v našom živote touto líniou. Božie slovo nech pre nás nie je iba ozdobným prvkom, ale imperatívom, ktoré našu dušu naplní pokojom. 3,Nezabúdajme na atmosféru maštale. Ľudia, ktorí sa venovali gazdovstvu vedia, že musia ísť každé ráno a každý večer do maštale, aby obriadili statok. Maštaľ je pre nich akoby posvätné miesto. Ich snahou je to, aby v jasliach bol dostatok potravy. Vždy tam idú a doplnia primeraný pokrm pre statok. My, veľmi často používame výraz-eucharistické jasle. V nich je dostatok pokrmu pre dušu človeka. Sme zvyknutí prísť a prijímať. Pandémia nám to tohto roku sťažila. No, euch. jasle nevyhasli, nezostali prázdne. Kristus zostáva pokrmom, po ktorom môžeme siahnúť a prijímať ho. Je mnoho ľudí, ktorí deň s euch. Kristom začínajú alebo končia. Niet pre nich posvätnejšieho úkonu, ako prijať Ježiša sťa pokrm pre večný život. Ak poznáme ľudí, ktorí tieto skutočnosti zanedbávajú alebo nimi opovrhujú, pozbierajme aj za nich to, čo zahodili ako nepotrebné. Paradoxne, z biedy, do ktorej sa človek dostane pre svoju ignoranciu, môže vyrásť veľa hodnotných skutočností. Pozbierajme to, čo sme pozahadzovali a znova oživme v sebe atmosféru prvých Vianoc, kedy sa Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára