Keď sa stretnú nejakí ľudia po dlhšom čase, položia si obligátnu otázku:ako sa máš? ako žiješ? Niektorí odpovedia výrazom-primerane. Primerane dobe, nejakej situácii, veku, zdravotnému stavu atď. Touto odpoveďou naznačujú, že nemôžu ani veľmi vyskakovať, ale nežijú ani v nejakej defenzíve, či úpadku. Jednoducho-taký stred. Primeraný. Evanjelium spomína prorokyňu Annu/Lk 2,36-40/, ktorá dáva pojmu primeranosť nový, dôstojnejší význam. Prináša nádhernú charakteristiku jej života. Pred sobášom žila ako panna, v manželstve bola verná svojmu manželovi a po jeho smrti žila ako vdova. V každom z týchto stavov žila primerane t. j.žila tak, ako to podstata toho ktorého stavu vyžaduje. Je to zvláštne, lebo pre niektorých ľudí dneška je to niečo nepredstaviteľné-zachovať si svoj stav, žiť primerane svojej situácii. Dnes radi hranice prekračujeme. Ťažko prijímame fakt, podľa ktorého sa niečo môže, iné nie je dovolené, alebo sa neodporúča. Tak, ako sme boli zvyknutí v poslednom čase hranice len tak preletieť/autom/, tak sme si navykli nerešpektovať hranice v správaní, vo vzťahoch, celkovo v morálke. Pojem:primeranosť, akoby neexistoval. Znova sa to naučme. Aj nepríjemný coronavírus, nás na túto čnosť odkazuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára