Duchovný odkaz "lockdownu"

 

Blížia sa vianočné sviatky. Pre nás, veriacich, majú veľmi dôležité miesto v oblasti viery. Budeme ich sláviť v našich kostoloch, aj keď s istým nádychom obmedzujúcich okolností kvôli pandémii. Sme radi, že môžeme počas Vianoc kostoly ľuďom otvoriť a ponúknuť im prežívanie sviatkov priamo pri zdroji. Nielen liturgický, ale aj bežný, profánny život počas nich bude musieť strpieť isté obmedzenia.

Pred niekoľkými dňami spísala a uverejnila skupina slovenských vedcov – odborníkov, ktorí sú organizovaní v Konzíliu odborníkov, zoznam základných bodov, podľa ktorých sa máme počas vianočných sviatkov správať. Ich odporúčania sú praktické, konkrétne a hlavne realizovateľné. Tieto odporúčania vychádzajú síce z odborných skúmaní, ale paradoxne, majú aj svoj duchovný dopad. O čo ide?

1.) Najdôležitejšie odporúčanie spočíva v tom, aby sa ľudia čím menej stretávali.

Ide o zaujímavý jav. Ešte v nedávnej minulosti sme sa zaoberali javom, podľa ktorého je veľa ľudí, ktorí sú uzavretí do seba. Akékoľvek kontakty sú pre týchto ľudí problémom. Vidíme to často pri mladej generácii, ale aj pri starších. Práve dnes, keď sme v pandemickej situácii a ľuďom sa odporúča stretávať sa minimálne, máme pocit opačného javu. Práve teraz mnohí vyhľadávajú spoločenstvo a bezprostrednú komunikáciu. Niekto by mohol argumentovať, že biblické Vianoce prinášajú pravý opak. S malým Ježišom sa stretávajú pastieri, a napokon aj traja mudrci. Tieto skupiny a ktovie, či ešte aj nejaké iné, prišli k novonarodenému Mesiášovi, aby sa mu poklonili, resp. mu odovzdali dary a vrátili sa ku svojim každodenným povinnostiam. Predpokladáme, že pastieri nechceli nechať dlhodobo svoje stáda bez opatery a mudrci sa určite ponáhľali domov, lebo vedeli, že majú pred sebou dlhú cestu.

Tieto skutočnosti majú pre nás, veriacich, veľký význam. Chceme obmedziť vzájomné stretávanie sa na minimum, no nezabúdajme na to, že môžeme v intimite svojho života vykonať Ježišovi poklonu a odovzdať mu svoje dary. Často sa vyhovárame, že nemáme čas na nič – a už vôbec nie na duchovné aktivity. Nuž tento čas lockdownu využime na poklonu Pánovi. Na to, aby sme sa s ním stretli, aby sme oprášili zabudnuté situácie, akými sú napríklad: čítanie sv. Písma alebo inej náboženskej tlače, sledovanie duchovných programov v médiách. V čase Vianoc nám Prozreteľnosť na to ponúkne dostatok príležitostí.

 2.) Konzílium odborníkov nám odporúča čím menej fyzických kontaktov.

Ide o odporúčanie, ktoré je tak trochu „proti duchu vianočných sviatkov“. Práve vtedy sa stretávame so svojimi najbližšími, ktorí nás prišli navštíviť alebo my ich. Nezriedka sú sprievodným zjavom týchto stretnutí objatia, stisky rúk – najmä vtedy, ak sa dotyční nevideli aj niekoľko mesiacov.

         Biblické udalosti ešte pred Ježišovým narodením nachádzajú Pannu Máriu, ako sa stretáva so svojou príbuznou – Alžbetou – v dome. Obrazy rôznych umelcov zachycujú moment ich dôverného stretnutia. Jeho obsahom je aj objatie pri vzájomnom stretnutí sa. Tento obraz vyjadruje naše vianočné rozpoloženie pri stretnutí sa s blížnymi počas Vianoc. Je isté, že všetci obmedzíme fyzické kontakty, úcty a dojatia na minimum. To fyzické objatie má nahradiť objatie duchovné, a tým je modlitba.

         V žiadnej inej atmosfére nemáme takú ideálnu možnosť, ako „sa objať s priateľmi“. Môžeme na diaľku objať nielen príbuzných, ale aj iných ľudí – najmä chorých a trpiacich – a tých je na svete viac ako dosť. Ak máme resty nevykonaných návštev svojich priateľov, využime vianočný čas na duchovné objatie prostredníctvom modlitby pri vianočnej svieci, resp. rozsvietenom vianočnom stromčeku.

3.) Kolégium odborníkov odporúča, aby sme zúžili svoj životný priestor.

Pre súčasníkov je to veľmi náročná požiadavka. Sme zvyknutí cestovať, objavovať, nepoznať hranice v skutočnom i prenesenom slova zmysle. Mnohým sa životný manévrovací priestor zúži na minimum. Využime vianočný čas na to, aby sme v minimálnych rozmeroch svojho života vnikli a premeditovali rozmery a atmosféru malej betlehemskej maštale. Je to veľmi potrebné a osožné pre všetkých. Dokonca aj pre veľkých géniov intelektu. Aj pre takých, ktorí navrhli alebo postavili veľké stavby a projekty. Aj pre velikánov ducha je dôležité, aby sa vtesnali do útrob a atmosféry nepatrnej betlehemskej maštale.

Čo v nej nájdeme? O čom môžeme rozjímať? Napríklad o malom Dieťati, ktoré prichádza zachrániť svet od hriechov, o Jozefovi, ktorý heroickým spôsobom bráni dôstojnosť, ale aj holý život svojich najbližších, o Márii, ktorá uprostred ťažkostí a zlovôle sveta nestráca dôveru v Božiu prítomnosť.

         Betlehemská maštaľ, hoci rozmermi nie veľká, môže spôsobiť rozšírenie našej viery a nášho srdca. Svoj obmedzený fyzický priestor využime na to, aby sme objavili hodnotu príchodu Božieho Dieťaťa, ktoré sa pre nás rodí v Betleheme.

         Bez toho, aby sme patrili do okruhu vedeckých odborníkov, ktorí usmerňujú v dobrom náš život, snažme sa vidieť vo Vianociach, ktoré sú poznačené pandémiou, prejav Božej lásky. Závoj pandémie sadá nielen na telesnú stránku človeka, ale aj neviditeľným spôsobom na jeho dušu. Poznačuje to individuálne osudy, ale aj ich vzťahy. Tiché a dôstojné prežívanie Vianoc bez zhonu nám pomôže objaviť v betlehemskom Dieťati podstatný liek na naše uzdravenie.