Na istom pracovisku bola pomerne veľká kancelária. Bolo tam asi šesť stolov a za každým sedela úradníčka. Z miestnosti viedli ešte jedny dvere do kancelárie, ktorá patrila šéfke. Tá raz populudní vošla do veľkej miestnosti a kolegyniam povedala:"Pre nikoho tu nie som", a zatvorila sa do svojej kancelárie. Asi o pol hodiny ktosi zaklopal, vošiel a pýtal sa na šéfku. Jedna z pracovníčok našla odvahu a zaklopala na dvere šéfky. Tá, keď sa dozvedela, kto prišiel, vstala od stola a s úsmevom hosťa privítala. Nebola pravda, že pre nikoho tu nie je. Pre niekoho tu predsa len bola. Boh sa nám zjavuje. Hovorí nám, že je tu pre nás. Nie tak,ako to chceme my, ale kedy chce, komu chce a ako chce on. Potvrdzuje to samotný Ježiš, ktorý posiela Jánovi po jeho učeníkoch odkaz:"Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli". Boh sa zjavuje, nechce byť neprístupným Bohom. Chce, aby ho bolo vidieť a počuť. Kedy ho vlastne uvidíme a počujeme? Vtedy, keď sa dokážeme stíšiť, keď dokážeme spomaliť a keď dokážeme skromnejšie užívať pozemské pôžitky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára