Hviezda.

 Pred niekoľkými dňami som si prečítal nadpis jedného článku. Jeho autorom je známy slovenský spevák, ktorý začínal ako účastník súťaže Superstar. Článok začínal slovami:"Vždy som túžil dotknúť sa hviezd. Keď som sa ich dotkol, zostal som sklamaný". Väčšina ľudí má svoje idoly. Túžia sa s nimi stretnúť a priam sa ich dotknúť. Bol by to pre nich životný zážitok. Často sa stáva, že keď sa dostanú do ich blízkosti, zažijú sklamanie. Idoly t. j hviezdy sú nedostupné, arogantné, povýšenecké a všetkými dookola pohŕdajú/nie všetky!/ Dotyk s hviezdami môžeme  byťaj studený, zabolí a človeka môže presvedčiť,aby precitol a vrátil sa do reality. Ježiš je Hviezdou-stálicou. Nesúťaží však v rebríčkoch popularity. Nešíri okolo seba falošné fluidum. Napriek tomu sa dovoláva pozornosti človeka slovami:"Poďte ku mne všetci...."/ Mt 11,28-30/. Nebude dotyk s ním príliš studený? Nebudeme sklamaní, keď sa ho dotkneme, keď ho bližšie spoznáme? /Bohatý mladík z evanjelia by prikývol😒/. Traja mudrci od Východu by povedali, že betlehemská hviezda ich uchvátila. Navigovala ich správne,hoci na svojej púti museli zdolať nejednú prekážku. Dotyk s Hviezdou-Mesiášom sa im vyplatil. Vôbec nebol studený ani drsný. Práve naopak. Potvrdzuje to aj svätý biskup Peter Chryzológ:"Keď Boh vidí, ako sa svet chveje strachom, hneď začína konať a láskavo ho volá k sebe: milosťou pozýva, láskou pridŕža a citom pripútava"/LH I.,s.106/. Hviezda pravého Mesiáša prinútila Mudrcov vstať a vydať sa na cestu. Na životnú cestu. Ak sa dotkneme Mesiáša, pocítime prinajmenšom to, že sa máme vydať ns cestu. Vstať z vlastnej biedy a vykročiť za dokonalejším životom. Nebudeme mu môcť odolať, lebo jeho láska je neopakovateľná. Pocítime, že nás volá, pridrží pri zdroji milostí a navždy pripúta, lebo zaujme celé naše srdce.