Nie jedna inštitúcia má služobný automobil. Je to nutnosť. Raz som sa rozprával s človekom,ktorý nastúpil do nového zamestnania. Pridelili mu služobné auto. Potešilo ho to. No,keď si ho prezrel,zostal sklamaný. Bol to automobil,ktorého rok výroby a ani rok kúpy nepoznali ani zaslúžilí pracovníci. Komentoval to krátko,ale výstižne:Auto išlo z ruky do ruky,nemalo svojho pána a tak aj teraz vyzerá-je to šrot. Keď ide niečo z ruky do ruky,neveští to nič dobré. Sú však aj výnimky. O deťoch sa hovorí,že idú v rodine z ruky do ruky,t.j. nemajú núdzu o opatrovateľov. Prečítajte si v evanjeliu stať o vinici/Mt 21,33-43/. Je nám jej ľúto,lebo ide z ruky do ruky. Ten,ktorý ju postavil,vtlačil do nej pečať lásky a obety. Ujali sa jej,žiaľ,všelijakí diletanti a nepoctiví ľudia. Napriek tomu je táto vinica v moci hospodára. Je v dobrých rukách. Vo svete zúri koronavírus. Okrem iného,nám umožní získať predstavu o stave nášho zdravotníctva. Ukazuje sa,že tento stav je nedostatočný /použil som školskú stupnicu hodnotenia /,konštatujú mnohí zainteresovaní Toľko sa investovalo,toľkí sa podieľali na profitoch zo zdravotníctva,prešla toľkými rukami rôznych reformátorov,no napriek tomu jeho stav vyvoláva obavy. Práve teraz,keď by malo ukázať svoju vitalitu a kvalitu,vznikajú obavy,čo a ako bude ďalej. Nie je dobré,keď niečo prechádza z ruky do ruky. Konečným rezultátom môže byť iba "kopa šrotu". Zas,ako vždy,to bude o individuálnom prístupe jednotlivcov-lekárov,lekárnikov,zdravotného personálu. Nejeden chorý sa poteší,keď sa ho chopia ruky toho,kto sa bude ochotný obetovať. Bodaj by chorí išli z takýchto rúk do takých istých alebo podobných. Obetaví ľudia dokážu ísť ďaleko za hranicu predpísaného. Títo zachránia,ak nie profesný,tak aspoň morálny kredit zdravotníctva. Boh takých určite pošle. Vyjdú z Božích rúk. A skrze nich sa Boh dotkne každého chorého.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára