Nedávno ma zaujal krátky príspevok v kresťanskej tlači. Autorka píše o prvých dojmoch a zároveň šokoch,ktoré nastali po zakázaní bohoslužieb v kostoloch. Priznáva,že ich zákaz prijala pomerne chladnokrvne,bez nejakých emócii. Dalo sa to čakať,hovorí. No,po nejakom dni,dvoch sa vybrala do svojej obľúbenej knižnice. Zostala celá zmeravená,lebo aj knižnica už bola,z dôvodu koronavírusu,zatvorená. Poriadne to s ňou zamávalo. Vzápätí sa zahanbila sama pred sebou,lebo si uvedomila,že viac ju "zobralo" zatvorenie knižnice ako zatvorenie kostola,kam chodievala na bohoslužby. O tom to je. O tom je tento čas "rozbíjania modiel" v našom živote. Teoreticky by sme mali byť viac dotknutí nemožnosťou dostať sa do kostola,ako do knižnice. Čo to znamená,keď to tak nie je? Znamená to,že v našom živote existujú veci,ktoré by,za istých okolností,mohli konkurovaťnašej viere,o ktorej sme presvedčení,že je takmer skalopevná. Súčasná životná dráma nás vyvádza z omylu. Atmosféra vírusu odhaľuje niektoré skutočnosti,o ktorých sme nevedeli. Teraz to už vieme,a preto,po prvopočiatočnom šoku,sa môžeme zaoberať prioritami,prípadne zamerať sa na zmenu rebríka hodnôt. Len tak,mimochodom,napadnúť nám môže otázka z evanjelia,ktorú položil Pán Ježiš Petrovi:"Miluješ ma väčšmi,ako títo?"/Jn 21,15/. Otázku si môžeme modifikovaťtakto:"miluješ ma väčšmi ako tvoje veci,na ktorých tak veľmi lipneš? 1,Najprv poprosme o dar precitnutia z istého snenia. Mali by sme zažiť akúsi šokovú terapiu,podobnú tej,o ktorej píše vyššie uvedená autorka príspevku v novinách. Určite sa dostavia otázky na zamyslenie: denne holdujem rôznym aktivitám,ktoré pomaly,ale dôsledne vytláčajú postavenie Boha v mojom živote, väčšie nadšenie sa ma zmocňuje vtedy,keď sa zapodievam svetskými záležitosťami,ako činnosti súvisiace s Božím kultom,a vôbec-som ešte oduševnený za Božie veci?,nepredstavuje viera v mojom živote iba meravú skutočnosť bez pohnutia mysle a srdca? nabáda ma viera konať skutky pokánia,alebo ma už učičíkala v tom,že som vlastne dobrý a už nepotrebujem rásť a obnovovať sa? teším sa viac do knižnice,na športové,kultúrne podujatie,ako na chvíľu so Svätým Písmom v ruke? 2,Ďalšia etapa musí súvisieť so snahou viac komunikovať. Sv. Otec František,keď sa prihovára mládeži v súvislosti s ďalším celosvetovým stretnutím,ktoré bude v Lisabone pripomína mladým,aby začali viac komunikovať. Podčiarkuje fakt,podľa ktorého je rozdiel medzi "byť v spojení" a "komunikovať". Byť" v spojení" môže niekto pochopiť ako pasivitu. Koľkokrát povieme,že sme v spojení s niekým,no prakticky to znamená,že máme kdesi v archíve uložené číslo,ktoré,by sme už asi ani nenašli...Možno rad,dva razy sme prehodili pár slov,a už sa chválime,že sme v kontakte. Toto nie je skutočná komunikácia,len jej napodobenina. V duchu sa prenesme k rybníku Betsata v Jeruzaleme. Voda v rybníku má liečivé účinky. Nachádza sa tam veľa chorých,medzi nimi aj človek,ktorý bol chorý tridsaťosem rokov/Jn 5,1-16/. Doteraz sa mu nikdy nepodarilo dotiahnuť sa k vode včas tak,aby sa ho dotkli hojivé účinky kúpeľa. Chorých tam bolo neúrekom. Všetci boli v akomsi zvláštnom spojení. No keď sa zvírila voda,každý sa staral iba o seba. V spojení boli,ale spolu nekomunikovali tak,žeby si vzájomne pomáhali. Komunikácia predpokladá aktivitu,to,čo súčasný Sv. Otec hovorí mladým,keď ich nabáda aby vstali a šli...Komunikácia nie je iba vec verbálneho prejavu,ale odhodlanie vykonať skutky,ktoré sú súčasťou obety a prinesú niekomu úžitok. 3,K oživeniu viery nám pomôže snaha viac sa započúvať do plaču a horkého vzdychania ľudí dnešného sveta. Je to reakcia Sv.Otca na hluchotu tohto sveta. Tá nám bráni počuť stony biednych a utláčaných. Dnešný svet skoro stratil takúto formu sluchu. Počuje všeličo,čo sa mu hodí k tomu,aby sa "mal lepšie". A či sa majú iní lepšie,to ho nezaujíma. Sv. Otec František zastáva názor,podľa ktorého sú niektoré veci viditeľné,iba "očami umytými od slz". Plačúci a stenajúci v tomto svete,vidia niektoré veci dokonalejšie,ako ich vidia tzv. vidiaci.Majú v očiach slzy. Umyme si občas aj naše oči slzami bôľu nad tým,že sme zhrešili,spáchali na niekom krivdu,prípadne sme zostali ľahostajní,keď bolo treba konať. Samotný pôst bude krátky na to,aby sme rozbili všetky svoje modly. Aj atmosféra pôsobenia nákazlivého vírusu nám ponúka možnosť,aby sme touto cestou vykročili.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára