Niet človeka,ktorý by neprešiel krízou. Napríklad materiálnou alebo aj duchovnou. Patrí to k životu. V posledných dňoch,týždňoch sme svedkami krízy. Hovorím najmä za svoje prostredie. Kríza vzniká vtedy,keď je niečoho málo,keď niečo chýba,keď sa niečo vyprázdňuje. Ale,o kríze môžeme hovoriť aj vtedy,keď je niečoho veľa,keď je niečo prebujnelé. 1,.Keď niečo chýba.Každý kto vojde dnes do obchodu a navštívi obchodný reťazec,uvidí prázdne regály. Ľudia sa dostali do tranzu,zachvátila ich panika z koronavírusu a poskupovali tovar. Niet ho toľko,ako kedysi. Ide o prejav krízy. Myslím si,že skôr mentálnej ako materiálnej. 2,Keď je niečoho veľa. Pri našom kostole sú betónové nádoby na smeti. Každý deň chodievala istá pani,v oranžovej veste VPP a vyprázdňovala ich. Zvykli sme si na to. No,už dlhší čas pozorujem,že nádoby sú preplnené. Vietor rozfukuje odpad po celom okolí. Pani,ktorú poznám aj z kostola,už nechodí a nečistí prostredie. Až teraz som si uvedomil,ako nám veľmi chýba jej každodenná práca,ktorou mnohí opovrhujú. Buď je chorá alebo má nejaký iný problém. Škoda. Odpad bujnie,je ho príliš,nikto sa o to nestará. Je to istá forma krízy. O tom je pôstne obdobie. Kresťan má skúmať,čoho má málo a čoho má príliš. Keď má málo,nielen materiálne,musí doplňať pri zdroji-pri Pánovi/"Pane,dobre je nám tu"/Mt 17,1-9/. A keď sa uňho niečo rozbujnelo,má povinnosť to odstraňovať,likvidovať. Takto zažehná krízu. Tá sa nezlikviduje sama. Musíme zostať pri Pánovi a nie od neho utekať. Bez neho sa kríza ešte viac prehlbí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára