Pred niekoľkými dňami som sa zarozprával s človekom,ktorý nám priviezol nejaký tovar. Mali sme jednu tému-vírus a jeho vplyv na Veľkú noc. Náš rozhovor plynul v tom zmysle,že tohtoročné sviatky už nebudú také,aké bývajú obvykle. Až záver rozhovoru ukázal,že sme sa na vec dívali z rozličných uhlov. Rozhovor som ukončil ja,lebo môj spoludiskutér zvolal:"Neviem si predstaviť veľkonočné sviatky bez oblievačky!". Ja,pre zmenu áno. On,zasa bez slávenia v kostole...Každý z nás si vykladal význam sviatkov podľa svojho. V čom máme vidieťvýznam sviatkov my,veriaci? Pomôžme si,nie príliš obvyklým autorom,ktorým je prorok Ezechiel. Napísal:"Ľud môj,ja otvorím vaše hroby,vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela"/Ez 37,12/. Boh dáva na vedomie ľudstvu,že jedine on nám môže otvoriť brány nebeského kráľovstva. A že mu v tom nezabráni ani smrť človeka. Najjagavejší príklad pre potvrdenie tejto myšlienky nachádzame vo vzkriesení Lazára/Jn 11,1-45/. V tejto udalosti dominuje najmä Ježišovo zvolanie:"Lazár,poď von!". Podľa očitých svedkov sa následne vo vchode do hrobu ukázala oživená postava Lazára. Ezechiel hovoril pravdu-Boh má moc otvárať naše hroby a kriesiť nás k životu. Čo to znamená?1, Tu nejde iba o tých,ktorí fyzicky umreli. Boh chce povedať,že ,takmer každý z nás má "svoje hroby". Niekto je už za pozemského života,akoby mŕtvy. Pochoval,napríklad, svoje nádeje,dobré ciele-stratil zmysel života. Dnes je na svete mnoho ľudí,ktorí sú zúfalí,lebo nemajú nijakú oporu pre svoj život. Paradoxne,niektorí hľadajú oporu pre svoj nesprávny až zvrátený zmysel života. Hovoria,že nemajú oporu,ale žeby porozmýšľali nad zmenou vlastného života,to si nikdy nepripustia...Niektorí sa uzatvorili do hrobu izolácie pred svetom,lebo ten ich sklamal. Nevedia,že tento pozemský svet ani zďaleka nereprezentuje a nenapĺňa vnútorné túžby človeka po šťastí,pokoji a nádeji. Iní zas,neuzavreli do pomyselného hrobu celý život,ale možno nejakú časť z neho. A toto ich limituje,aby pookriali a nadýchli sa pravej slobody. Práve takým sa prihovára sv.Pavol v Liste Efezanom:"Prebuď sa,ty,čo spíš,vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus"/Ef 5,14/. 2,Aby sa ukázala veľkosť Ježiša,ktorý kriesi k životu,povoláva si občas ako asistentov ľudí,ktorí mu sekundujú pri jeho zázrakoch. Výchovné je najmä to,že ide o ľudí,ktorí pred tým akoby neverili ,že on je darca a nositeľ života. Práve Marta,Lazárova sestra,patrí do tej kategórie,hoci pred tým svoju vieru vyznala,no potrebovala ešte jednu lekciu. Chcela Ježiša odhovoriť,lebo požiadal,aby odvalili mohutný náhrobný kameň. Povedala:"..už je štyri dni v hrobe". Telo je už v rozklade. Tu už nikto nič nezmôže. Práve takým Ježiš hovorí,aby odvalili kameň. Myslím si,že najprv ten,ktorý nosia v duši...Takýto balvan najviac spôsobuje nepriechodnosť absolútnej dôvery voči Božej prozreteľnosti. Niektorí z nás "zakonzervovali" svoje vnútro do pomyselného hrobu a iní ešte,aby sa poistili, na ten hrob privalili akýsi balvan nedôvery voči všetkému nadprirodzenému...3,Lazár vystupuje v tomto úryvku akosi pasívne. On už reagovať nemôže. Iní musia konať okolo neho. Ježiš vyjadril jeho situáciu slovami:"Náš priateľ Lazár spí,ale idem ho zobudiť". Spiaci-mŕtvy Lazár neposlúži ničomu a nikomu. Ako živý, stane sa dôležitým svedkom Božej moci. Ježiš budí k životu aj spiacich apoštolov,lebo spiaci užitoční nebudú/Mt 26,40-46/. Máme na mysli spánok,ktorý limituje človeka práve vtedy,keď treba konať. Dnes je tá doba,ktorá nestrpí/a kedy bola?/ "spiaceho "kresťana. Svoje si vypočuli o tom práve apoštoli,ktorých musel Ježiš zobúdzať a nabádať k aktivite,lebo vzápätí na to ho zatkli a znemožnili mu tak ďalšie účinkovanie. Sme v podobnej situácii. Našťastie tu platí to,čo povedala Marta svojej sestre Márii:"Učiteľ je tu a volá ťa". Volá každého z nás,aby opustili svoje hroby,modly či rôzne fetiše a vstali k novému životu. Veľkonočná oblievačka nám chýbať nebude. Ale veľkonočné ráno bez prázdneho hrobu by bolo najväčším sklamaním a tragédiou života...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára