Kedy ste naposledy počuli vetu:z najhoršieho sme vonku?.Ide o vetu,ktorá prináša veľmi nádejné posolstvo v akejkoľvek zložitej situácii. Tak veľmi by sme ju chceli počuť napr. v súvislosti s vírusom,ktorý kosí obyvateľstvo planéty. No,zatiaľ v takomto štádiu nádeje nie sme. Možno tak Číňania. My, v Európe si na takéto povzdychnutie musíme ešte počkať. Raz som sa spýtal manželov,ktorí vychovávali dve dospievajúce deti,ako sa im darí. Vedel som,že mali medzi sebou dlhotrvajúce nezhody. Manžel spontánne odpovedal:"Už je to fajn.Z najhoršieho sme vonku. Začali sme sa spolu rozprávať" Mnohí potvrdíte,že je to dobré znamenie,plné optimizmu. Evanjelium sv.Jána hovorí o.i. aj o uzdravení slepca/Jn 9,1-41/. Okrem uzdravenia sa slepec dozvedel dôležitú informáciu,ktorú hneď odovzdal do éteru. Ježiš,ktorý ho uzdravil mu vyjavil svoju identitu. Stalo sa to takto: "Ty veríš v Syna človeka?. On vravel:"A kto je to,Pane,aby som v neho uveril?" Ježiš mu povedal:"Už si ho videl -a je to ten,čo sa rozpráva s tebou". Počujete,o akú radostnú zvesť ide? Sme z najhoršieho vonku,lebo sa dozvedáme,že Boh sa rozpráva s človekom! Boh sa pred nami neskrýva.Je to na potlesk. Boh nie je ignorant. Nie je ani nedostupný. Je celkom blízko. Môžeme akoby cítiť jeho dych,vnímať,že má o nás záujem a hlavne to,že sa s nami rozpráva. Mnohí,ktorí si mysleli,že Boh je rezervovaný,že sa podobá bezduchému umeleckému dielu,museli zmeniť názor a potešiť sa. On chce viesť s nami živú konverzáciu. Čo nám,teda Boh hovorí? Znova si pomôžme úryvkom Jánovho evanjelia. 1,Ježiš nám hovorí,že jedine uňho zistíme situáciu posúdenia hriechu. On jediný nám môže stopercentne odpovedať,či sme zhrešili,alebo nie. Svedčí o tom dialóg medzi učeníkmi a Ježišom. Učeníci zbadali slepca a spýtali sa ho:"Rabbi,kto zhrešil-on,alebo jeho rodičia-že sa narodil slepý?" Obracajú sa naňho,ako na absolútnu autoritu,ktorá jediná môže posúdiť morálnosť dopadu konania človeka. Za nikým iným nepôjdu. Rabbiho považujú za neomylnú autoritu v morálnych otázkach. Ľudia dnešnej doby takúto dilemu neriešia. Žiaľ. Tvária sa,že sa ich hriech nedotýka,ba vlastne,že takúto kategóriu ani v slovníku nemajú. Každý večer,ak je to možné,položme Ježišovi otázku:Pane,zhrešil som v dnešný deň? Nepýtajme sa,či zhrešili iní ľudia. Skúmajme seba,aby sme sa dostali vyššie v Božom rebríčku dokonalosti.V prípade,že Boh odpovie: áno,zhrešil si,bude chcieť počuť naše vyznanie ľútosti,aby vzápätí pokračoval:"Choď,a už nehreš"/Jn 8,11/.Tým nám dáva aj východisko,aby sme neupadli do bezbrehého pesimizmu. 2,Boh nám v rozhovore dáva návod,na základe ktorého ,môžeme nadobudnúť pokoj v duši. Ježiš hovorí slepcovi:"Choď,umy sa..." Iste,myslel to vo fyzickom slova zmysle. Ale,nielen v ňom. Treba to chápať aj duchovne. Staraj sa o svoju hygienu duše,chce povedať nám všetkým. Dve veci sú tu paradoxné. Ježiš požaduje hygienu duše,a pritom on sám použil,nie príliš hygienický zákrok/napľul na zem,urobil zo slín blato a potrel ním slepému oči/. Druhý paradox spočíva v tom,že práve poprední farizeji určili kompletnú charakteristiku,nielen slepého,ale každého z nás. Použili tieto slová:"Celý si sa v hriechoch narodil..." Ani len netušili,ako významnú teologickú pravdu vypovedali. Áno,človek prichádza na svet v hriechu-dedičnom. Ale aj potom,pod vplyvom vlastnej slabosti,pácha hriechy osobné. Je na mieste,keď Pán adresuje slepcovi nariadenie-umy sa! Umy sa,lebo si hriešny človek. Práve toto veľké tajomstvo adresuje aj nám. Hľadajme "Siloe",vo svojom prostredí života. Nič tak nepotrebujeme,ako práve očistný sviatostný kúpeľ milosti. Zdržujme sa pri takomto Siloe,nech by sme v živote robili čokoľvek. Zdroj očisty nezanedbajme. Sviatosť pokánia,prípadne aj iná forma pokánia,nám vždy padnú na úžitok. 3,Dozvedáme sa,že Boh sa ujíma vyhnancov. Svedčí o tom evanjelista. Píše:"Ježiš sa dopočul,že ho vyhnali/uzdraveného slepca/". Toto charakterizujeme ako morbídne konanie zo strany farizejov. Miesto radosti nad uzdravením človeka,zvolili ťažko pochopiteľnú taktiku-vyhnali ho! Je celkom možné,že duchovne uzdraveného človeka svet neprijme. Cíti,že mu nepatrí. Svet vie,že uzdravený človek sa vymanil z jeho okov. Trpko znáša prehru,preto uzdraveného vytesňuje zo svojho stredu na perifériu. Nič nové. Ide starú a osvedčenú diablovu taktiku. Ježiš ďalej sleduje osudy uzdraveného. Nestačí mu,že ho uzdravil a dosť. Ujme sa ho,aj ako vyhnanca. Ľudia,ktorí sa zdržujú pri Bohu,stávajú sa vyhnancami. Ale iba v tomto svete. V tom Božom,práve naopak. Bohu nestačí,že nám odpustil hriechy vo sviatosti pokánia. Našu životnú líniu chce sledovať aj ďalej. Boh nám hovorí,že nás neopustí. Stále a znova sa presviedčame,že z najhoršieho sme vonku...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára