V istej rodine mi porozprávali na poly veselý,napoly vážny príbeh zo svojho života. Vo farnosti sa konali misie. Prišli rehoľníci a urobili pre všetkých pestrý program. Na svoje si prišli aj muži. V homílii hovoril páter o dôležitnosti odpustenia,o tom,že treba prijať každého človeka tak,ako to robil Kristus. Keď prišlo pri svätej omši na znak pokoja,páter vyzval všetkých prítomných,aby srdečne stisli ruku každý svojmu susedovi. Otec vyššie spomenutej rodiny bol tak povzbudený pátrovým zápalom,že dokonca otvoril ruky doširoka a chcel s úsmevom na tvári objať svojho suseda. Ako sa tak otočil asi o deväťdesiat stupňov ku svojmu susedovi,zrazu ma na tvári úsmev zamrzol a roztiahnuté ruky zmeraveli. Zostal stáť nehybne a chvíľku sa nemohol spamätať. Zistil,že vedľa neho stojí bezdomovec,ktorý nevedno z akého dôvodu našiel cestu do kostola. Nič sa nedalo robiť. Bezdomovec vidiac susedovu dobrú vôľu,tiež vylúdil bezzubý úsmev a aj on roztiahol paže na znak pokoja. Otec rodiny potom spomínal,že nikdy v živote nezacítil takých pach alebo to,čo vyšlo z bezdomovca. Stiahnuť sa nechcel,ani zapchať nos. To objatie vydržal,no potreboval hodnú chvíľu,aby zalapal po vzduchu a zhlboka sa mohol nadýchnuť. Domáci si potom z neho robili vtipy. Občas v nedeľu,keď sa otec chystal na svätú omšu,pribehol k nemu dospievajúci syn a podával mu pánsky intimsprej so slovami:"Oci,pre každý prípad..."Suseda si nemôžeme vždy vybrať,a to ani v kostole. Ani dobu,v ktorej žijeme. Stáva sa,že by sme si radi vybrali nejakú lepšiu so snahou objať ju,ale nedá sa to. Musíme prijať to,čo máme. Tá naša,nesmierne podceňovaná a kritizovaná,má svoju neodškriepiteľnú prioritu a vážnosť. Je to doba,v ktorej sa ľudstvo dozvedelo,že na svet príde Mesiáš a že vstúpi do ľudských osudov tak,že bude s ľuďmi zdieľať pozemský život. Sviatok Zvestovania Pána je toho dôkazom. Nazeretská panna s menom Mária sa dozvedá od Božieho posla,že práve ona je vyvolenou nádobou a že ona sa stane matkou Božieho Syna/Lk 1,26-38/. Kto by nechcel objať takúto dobu? Kto by sa netešil z takého prozreteľného rozhodnutia Najvyššieho? Nech má tá naša doba akékoľvek negatíva a smutné prejavy,napriek tomu stáva sa mimoriadne poctenou. Práve našich časoch Boh predostiera plán spásy a to najdokonalejším spôsobom. Nikdy predtým to tak zreteľne a zrozumiteľne nerobil. Táto doba si zaslúži naše pomyselné,ale úprimné objatie,aj keď máme voči nej rôzne výhrady. Konferencia biskupov Slovenska nám poslala aj dnes,na dnešný svätopôstny deň podnetné zamyslenie. Hovorí sa v ňom toto:"Nie je teda dobré ani to,aby sme si sadli a s nostalgiou spomínali na minulé časy. Musíme si vziať k srdce našu kultúru s realizmom a láskou a naplniť ju evanjeliom". Často sa pozrime z okna a povedzme si,že nás Boh tu poslal.Pokúsme sa tento svet objať a to aj s osobami,ktoré by sme najradšej zamenili za iné,podľa nás dokonalejšie. Už v tom pomyselnom objatí bude kus z evanjelia,ktoré máme do tohto sveta vnášať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára