Slovo bez závoja.

V Liturgii hodín,v pôstnom čase čítame o.i. aj o Mojžišovi. Mňa fascinuje najmä správa o závoji,ktorý si vodca izraelského ľudu zakladal a odkladal. Záviselo,či sa rozprával s Bohom alebo so svojimi súkmeňovcami/Ex 33/. Premietam si to,lebo teraz už denne.spolu s ostatnými,si zakladám na tvár rúško. Závisí,či sa pohybujem medzi ľuďmi alebo som sám doma. V každom z nás je teraz čosi z biblického Mojžiša. On nás učí,že by sme konečne mali začať vážne komunikovať s Bohom a aj s ľuďmi nachádzať inú,čistejšiu formu komunikácie. /Uvedomujem si to najmä teraz,keď sme našli vchodové dvere do budovy náročky "okýchané"  nejakým šíriteľom... Nuž,existuje vírus telesný,ktorý je zhubný a existuje aj duchovný vírus,ktorý sa lieči veľmi ťažko/. Sme zvyknutí na to,že keď sa deje v spoločnosti niečo veľmi závažné,kompetentní to  začnú zahmlievať,podceňovať,tváriť sa,že sa vlastne nič nestalo,napríklad Černobyľ v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Teraz sme o čosi otvorenejší.  Závoj si dávame preč a konštatujeme fakty. Po vypuknutí skazy,ktorá má odborný názov COVID 19,si môžeme prečítať dosť veľa komentárov "bez závoja" t.j. takých,ktoré hovoria pravdu. Páči sa mi príspevok vysoko postaveného pána,ktorý sa volá Peter Mihók a je predsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na Slovensku/SOPK/. Jeho príspevok možno nájsť na stránkach denníka Pravda. Konštatuje zopár neodškriepiteľných faktov,ktoré majú svoje premostenie aj /paradoxne/ do duchovnej sféry života. O ktoré ide? 1,Peter Mihók vraví,že malý a neviditeľný vírus narobí nedozierne škody. Každému veriacemu sa vybaví v mysli hriech. Hoc aj malý,skoro miniatúrny,ale ak ho bagatalizujeme a odsúvame,môže narobiť veľké morálne škody. Väčšia vnímavosť na hriech-to je výzva našej doby. Sme svedkami konkrétneho javu,Malé,zanedbané,nevšímané previnenie,môže narásť do veľkých rozmerov,čo sa týka dôsledkov. Myslím si,že to je základ,od ktorého sa nám treba odraziť z marazmu,do ktorého sme sa dostali.2, Autor príspevku začína svoju úvahu slovami,podľa ktorých,svet už nebude fungovať tak,ako doteraz. Nazdáva sa,že postkoronavírusová doba sa bude musieť vyznačovať prítomnosťou nového človeka a novej spoločnosti.Má pravdu,ak si myslí,že postkaranténny človek bude musieť byť novým človekom. A to takým,ktorý nebude podceňovať životné prostredie, ale bude si ho vážiť a zvaľaďovať. COVID 19 našiel ideálne prostredie v prírode,ktorú sme mu "sprístupnili" svojimi devastačnými aktivitami. Nový človek bude musieť začať budovať nové veci od základu. 3,P.Mihók konštatuje,že si musíme zvykať na "ľudoprázdne ulice". Naozaj,všetci môžeme tento fakt potvrdiť. Vznikajú tzv. mestá alebo ulice duchov. Myslím si,že tento smutný pohľad je výsledkom toho,že sme "vyľudnili" svoje vzťahy a komunikáciu. Človek dneška je človekom uzavretým do seba,prípadne do techniky. Občas stretávam ľudí,ktorí budia dojem,že síce chodia s fyzicky otvorenými očami,ale nevnímajú okolo seba nič a nikoho. Ich život sa stal ľudoprázdnym. Vyhnali sme človeka zo svojho života. Výsledkom sú ľudoprázdne vzťahy a ...ulice. 4,V príspevku sa ďalej konštatuje,že skončila /na čas?/ aj zábava. Svet/najmä Európa/ sa prestal zabávať. Výnimkou sú snáď mladí ľudia v Nemecku,ktorí sa údajne  v tomto čase stretávajú po bytoch a organizujú tzv. koronapárty. Bude menej šou okolo nás. Dlhý čas sme žili v ošiali rôznych televíznych šou. Ba poniektorí si aj zo života urobili jedno veľké párty. Teraz ich v putách privážajú na výsluch. Do nedávna verejnosť ani len netušila,že existuje nejaká NAKA. Teraz sa zdá,že ide o inštitúciu,ktorá je popri zdravotníkoch,najviac zaneprázdnená. Je čas skoncovať s takým životným kabaretom,ktorý uráža dôstojnosť človeka a presviedča ľudí,že môžeme všetko a že všetko sa nám prepečie...Miesto šouprogramov,budeme musieť učiť svoje deti zodpovednosti,lebo neviem,či mi starší,pokazení dobou,ešte dokážeme ponúknuť nejaký ideál,okrem ideálu pokánia,ktorý tiež nie je na zahodenie. 5,Autor ponúka na zamyslenie aj ďalší vážny titul.Hovorí o "bezobsažnom potulovaní sa po obchodných centrách". Vystihol to. Táto aktivita je v DNA našej generácie. Obchodné centrá sa preplňali,kostoly vyprázdňovali. Dnes nehovoríme  o kulte pravého a živého Boha,ale o kulte hluku,požívačnosti,nasýtenia všetkých zmyslov. Keď človek odmieta Boha,hľadá,takmer bezcieľne niečo,na čom by si popásol svoje zmysly. Pritom Boh je ten,ktorý dokáže naplniť človeka v súvislosti s jeho najvnútornejšími potrebami. Prišla doba,kedy budeme rozmýšľať nad tým,koho potrebujeme/Boha/ a nie-čo potrebujeme. Zvykneme si na to,že človek materiálne veľa toho nepotrebuje. Ale,ak nenájde Boha,bude mať znova prázdny a bezobsažný život. 6,Z príspevku vyplýva,že dnes budeme musieť prehodnotiť niektoré veci. Najprv si uvedomíme,že sme slabí a závislí/nemyslím,teraz na bežných závislákoch/. Kto by kedy povedal,že sa zastaví taký moloch a kolos biznisu,akým je profesionálny šport! Mysleli sme si,že ide o takú vec,ktorá je nezničiteľná, Sponzori sa pretekali vo financovaní megalomanských športových podnikov. Čuduj sa svete,všetky vrcholové súťaže skončili. Za bežných okolností,by sme si to nevedeli predstaviť. Vieme,že tým je ohrozené základné živobytie niektorých ľudí. To nikto nechce. Boh chce,aby sme vedeli,že všetky donebatýčiace sa projekty,predstavujú raz a navždy rizikový faktor. Ak nebudú sprevádzané,ruka v ruke,s donebtýčiacimi sa duchovnými ambíciami,tak sa ich tvorcovia rozplačú,lebo  nespoznali "čas svojho navštívenia"/Lk 19,44/. 7,Mihók je presvedčený,že v Európe sa vytvorili v rámci globalizácie,mohutné koridory,ktoré nahrávali nadnárodným korporáciám a ich ekonomickým záujmom.V rámci týchto,už dohasinajúcich štruktúr,sa prenáša na starý kontinent aj veľa chorôb aj veľa iného zla. Globálny systém,ak niekomu poslúžil,tak najmä niektorým ekonomickým subjektom,inak spolodil dosť biedy. P:Mihók zastáva názor,podľa ktorého,budúcnosť patrí síce menším,ale o to stabilnejším a kompaktnejším systémom. Myslím si,že budúcnosť Cirkvi v Európe už nie je v mohutných,davových prejavoch. Tento systém už skoro všade melie z posledného. Kedysi poslúžil,no teraz sa dusí. Oči všetkých sa upierajú na menšie celky,ktoré môžu byť pevné a účinné. Znova sa budú stretávať veriaci v rámci spoločenstiev,rodín a rôznych zoskupení. Menšie celky,ale na viacerých miestach oživia pôsobenie Cirkvi,keďže doterajšie spôsoby vyhasínajú. Chceme oživiť Cirkev,chceme,aby sa vyliečila a pod vplyvom Ducha začala pôsobiť požehnanejším spôsobom. Všetky formy globalizácie sa ju pokúšali zbaviť akéhokoľvek vplyvu a vyhlásiť ju za bezprizornú Z časti sa to podarilo. Ekonomické systémy krachli,nahradia ich vždy nové. Cirkev nepadne nikdy. Ale bude musieť oželieť starú rutinu a nahradiť ju opätovným návratom k evanjeliu a k životu s väčšou zodpovednosťou.