Pristihnutí.

Jedného z popredných slovenských hokejistov,ktorý hrával dlhé roky na úrovni NHL,prezývali:tichý zabijak/Miroslav Šatan/. A to preto,lebo z ničoho nič zaútočil a strelil gól alebo vymyslel nejakú perfektnú akciu. Hovorí to o jeho genialite a inteligencii. A to nielen v športe. Ľudstvo dnes denne pochováva stovky mŕtvych. Zomierajú na dôsledky vírusu COVID 19. Je to tichý zabijak. Z ničoho nič sa objavil na scéne a zostávajú po ňom iba ľudské obete a trúchliaci na celom svete. Svätý Otec František konal v piatok 27.marca odprosujúcu pobožnosť na prázdnom svätopeterskom námestí. Vo svojom príhovore zdôrazňoval,že tohto nepriateľa ľudstva dokážeme zdolať modlitbou a tichou službou. Ak je vírus našim najväčším nepriateľom a považujeme ho za tichého zabijaka,paradoxne potom,našou najsilnejšou zbraňou je modlitba a tichá aktivita služby. Klin sa klinom vybíja. V tichosti života môžeme prichytiť,prekvapiť život pri rôznych prejavoch. Druhý album skupiny Team má názov:Prichytený pri živote/1989/. 1,V rámci pozemského života prichytili ľudia Ježiša pri tom,ako "zaslzil"/Jn 11,1-45/. Nájdeme to v stati,ktorá hovorí o vzkriesení Lazára. Veľa zmienok o tom,že Ježiš zaslzil nenájdeme. Ježiš sa neostýcha vyroniť slzu práve vtedy,keď sa človek nachádza vo vypätej situácii. Týmto gestom odobruje všetky ľudské slzy budúcnosti,ktoré sa objavia v očiach práve vtedy,keď pôjde o vyhranenú situáciu. Práve v súčasnosti prežívame obdobie sĺz. Objavili sa v očiach nejedného z nás.Dnes viac,ako inokedy chápeme,čo myslí pohrebná liturgia pod pojmom-sĺzavé údolie. Plačeme,lebo ľudia hynú,ale s   nimi hynie aj zlý systém života,ktorý nás zotročoval. Za nim nám ľúto nebude. Chceme oplakať vlastnú biedu,podľa ktorej sme Boha odstavili na druhú koľaj. Evanjelium cituje kohosi zo zástupu,ako reakciu na Ježišov plač:"Hľa,ako ho miloval/Lazára/". Je to určitá chvála na Ježišov prejav kondolencie. Dnes,by sme mali zaslziť my a to nad stavom našej spoločnosti. /Ne/zainteresovaní povedia na našu adresu:"Hľa,ako ho miloval/tento svet/". A to na našu chválu nebude. Stav spoločnosti je výsledkom nezriadenej lásky k tomuto svetu. 2,Evanjelium hovorí aj o ženy pristihnutej pri cudzoložstve/Jn 8,1-11/. Židovskí starší privliekli pred Ježiša "ženu pristihnutú pri cudzoložstve". Z kontextu sa nám javí,že zrejme mali pre ňu pripravenú pascu. Išli na istotu. Predpokladáme,že nešlo o jej prvý prešľap v živote. Nemali záujem priviesť ju na správnu cestu. Mali iný záujem-pristihnúť ju a vzápätí potrestať. Spravodlivému človekovi svet chystá pasce. Sleduje iba jeden cieľ-spochybniťhodnoty,ktoré vyznáva, a tým spochybniť ľudí,ktorí sa k nim hlásia. Neodpustia nijaké pochybenie. Neprepáčia,ak by si chcel niekto zobrať "oddychový čas", a na chvíľu sa vymedziťz dodržiavania správnych zásad. 3,Božie slovo uvádza ešte jeden dôležitý moment pristihnutia. Samosudcovia cudzoložnej ženy boli pristihnutí Ježišom pri nepriamom potvrdení stavu svojej hriešnosti. Stalo sa tak vtedy,keďsa Pán vzpriamil a oslovil ich:"Kto z vás je bez hriechu,nech prvý hodí do nej kameň". Potom nastalo ticho a podľa slov evanjelia sa všetci zo scény povytrácali. V duchu vidíme,ako im spadli nielen sánky,ale aj kamene z rúk...Nepriamo,síce,ale priznali sa,že sú hriešni. Usvedčil ich Ježiš. Prílišné sebavedomie im  nepomohlo. Tam,kde je veľké až nezdravé sebavedomie,tam býva niekedy prázdne vnútro a hlavne žalostný stav svedomia. Tí,čo najviac kričia a domáhajú sa aktu spravodlivosti na niekom,kričia,lebo chcú prehlušiť hlas svedomia,ktoré ich volá,aby vykonali úkon spravodlivosti nad svojim vlastným životom. Mnohým,ktorí začali brať väžne svätopôstne dni,povypadávali z rúk  zbrane,ktorými kedysi ubližovali svojmu okoliu. Ruky začali využívať na niečo iné. Možno na častejšie prežehnanie,možno na aktívnejšiu službu voči núdznym,možno na ráznejšie odmietnutie tých pokušení,ktoré ich kedysi vťahovali do biedy,možno na ochotnejšie prijatie kríža,ktorý im podal Kristus...V tichosti môžeme byť pristihnutí a prekvapení Božou priazňou a rôznymi podnetnými myšlienkami. Aj v tichu momentálneho mlčania kostolov nájdeme chvíle prekvapenia. Kým znova zaznejú  tóny organov ako sprievodného znaku bohoslužieb,môžeme v súkromnej modlitbe objaviť mnoho prekvapujúcich momentov spásy. Byť prichytený práve pri nich,je výsadou a odmenou každého veriaceho človeka.