Vojaci sa začali zhromažďovať už od skorého rána. Slnko už bolo vysoko,črtal sa nádherný deň.No,vojaci na to nedbali. Vytvorili sa dve nepriateľské línie,ktoré neboli ďaleko od seba. Tak akurát na dostrel. Každý sa snažil,aby si našiel nejaké strategické miesto. Niektorí si políhali do priekopy,iný využili akúkoľvek nerovnosť v teréne alebo zaľahli za nejakú prekážku. Ani jeden však,nestratil nepriateľa z dohľadu. Bolo potrebné urobiť všetko v jednej sekunde:nájsť si úkryt,popritom sledovať nepriateľské počínanie a zároveň prstami jednej ruky skontrolovať,či je zbraň v poriadku. Na začiatku bolo hrôzostrašné a nič dobré neveštiace ticho. Zdalo sa,že vojaci z jednej i zdruhej strany línie zaspali. No,bolo to ticho pred búrkou. Potom sa to začalo. Velitelia zavelili a spustil rev a krik. Nepriateľské línie sa zdvihli a za zvukových efektov duniacich zbraní rôzneho druhu sa pustili do seba. Vojaci sa zdvihli,prebehli pár metrov,potom znova zaľahli. Nikto nechcel darovať svoj život zadarmo. Boli odhodlaní bojovať do poslednej kvapky krvi. Zrazu sa ozval silný hlas:"Pozor,ide traktor!". Všetci vojaci vstali,oprášili si nohavice a vytvorili koridor,aby traktor z bývalého JRD mohol prejsť... Scéna,ktorú som opísal nepochádza z nejakého vojnového filmu,ani neopisuje boj s teroristickou skupinou. Opísal som "boj" z raného detstva,ktorý sa odohral u nás na dedine. Bolo to v čase,keď na dedine bolo veľa detí,ktorí sa cez prázdniny hrali vo veľkom počte na vojakov. Bolo to v čase,keď zápal a vojnové nadšenie boli porovnateľné s vojakmi súčasnými,s tým rozdielom,že naše drevené pušky vystreľovali iba akési gumenné projektily a nie ostré. Bolo to v čase,keď "bojovníci" dokázali ukončiť boj v sekunde,lebo cez dedinu sa hnal družstevný traktor s nákladom hnoju,v lepšom prípade slamy. Toto bol veľmi vážny faktor a dostatočný dôvod na to,aby aj najtvrdší bojovníci vstali z bojiska a radšej uhli pred rútiacim sa Zetorom,akoby riskovali nejaký ten frk močovky na svojom odeve. Traktor prešiel a vojaci sa vrátili do zákopov. Detské vojny nepoznajú dezertérov. Všetci do jedného sa vrátili v plnej zbroji a v boji sa pokračovalo. Nezvíťazil ani neprehral nikto. Prečo? Okolo poludnia,keď boli boje najtuhšie,ozvali sa v smere od domov hlasy:"Vojaci,dosť bolo! Je čas obeda". Pomaly,pomaličky vojnové rady riedli. Nikto neodchádzal otočený chrbtom k nepriateľovi. Ustupovalo sa so cťou a hrdosťou a tvrdé,až neúprosné pohľady,adresované nepriateľovi, neveštili nič dobré.Ani stopy po zmierení! Všetkým bolo jasné-po obede bude boj pokračovať. A bojovalo sa až do tmy..V nedeľu sme sa stretli všetci v kostole na svätej omši.Po vojne ani stopy!.Prečo spomínam túto,už pomaly vyblednutú historku zo svojho detstva? Prišla mi na myseľ,keď sa v správach ocitla informácia z prostredia OSN,podľa ktorej generálny tajomník tejto inštitúcie Antonio Guterrez vyzval účastníkov vojenských konfliktov,aby z dôvodu koronavírusu ukončili boje. Má to opodstatnenie. Koronavírus naozaj kosí ako na fronte. Mŕtvych môže byť v globále mnoho,temer ako na skutočnom bojisku. Prečo sa zabíjať,keď to za nás robí vírusová pandémia? Na prvý pohľad sa zdá,že táto výzva môže znamenať stopku vojnám,lebo v priebeho koronavírusu. Akoby po skončení niekto prišiel a povedal:"Dobre,vírus sme zvládli. Chce sa niekomu z vás ešte bojovať?Nestačilo?Nejdeme sa poučiť?". Naše vojenské "konflikty" z čias detstva hovoria o tom,že boje sa prerušujú z dvoch dôvodov.1,Vtedy,keď sa blíži nejaké iné zlo/traktor z JRD,alebo koronavírus/. 2,Vtedy,keď je prítomné nejaké veľké dobro/navarený obed od mamy/. Prvoradým motívom ukončenia akéhokoľvek konfliktu medzi ľuďmi má byť prítomnosť dobra a nie strach zo zla. Aj keď ten druhý faktor niekedy zaváži viac. Prítomnosťa blízkosť hostiny a pokrmu,by mali byť na prvom nieste. To by malo byť lákadlo číslo jeden,aby sa ukončili konflikty. Tí,ktorí prijímajú so sviatostného stola,tí,ktorí sa sýtia pokrmom "zhotoveným nie rukou",ale pokrmom,ktorý pripravil Boží Syn pre nás na Kalvárii,môžu títo ľudia viesť a udžiavať konflikty? Nie je prítomnosť tohto dokonalého dobra v pozemskom živote ,dostatočným dôvodom na ukončenie sporov? Keď má niekto podiel na vrcholných Božích dobrodeniach,môže sa spreneveriť a chystať pre niekoho vrcholné zlo? Môže/Judáš/. Potom, však,ide o zradu. Súčasnosť nás stavia pred takúto výzvu. Ak bojujete proti sebe vy,ktorí prijímate pokrm z oltára,reflektujte na Božiu ponuku pokoja nielen preto,že ste v ohrození spásy,ale preto,že Boží pokrm nie je kompatibilný s nenávisťou a násilím. Naozaj je čas zložiť zbrane. Doslova i v prenesenom zmysle slova. Výnimkou môžu byť hrajúci sa chlapci/ak takí ešte sú/,kdesi na ihrisku , nie so skutočnými,ale drevenými puškami,ako z mojich detských čias. Im stačí vidina dobrého obeda od mamy,aby boje ukončili...A čo na to potrebujeme my,dospelí?...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára