Boh sa postará.

Boh sa postará. Táto formulácia je nám dôverne známa. Má  svoju teologickú výpovednú hodnotu. Niektorí zlomyseľníci hovoria,že človek,ktorý je na konci so silami a už nemá po ruke argumentáciu,použije práve túto frázu. Nemožno jej nič vytýkať. Z pohľadu nábožensko-dogmatického je správna. Boh sa stará o každého človeka tak,že mu posiela najmä prostriedky spásy. Lukášovo evanjelium prináša o.i. zaujímavý dialóg medzi Abrahámom a boháčom,ktorý skončil v pekle,kde je večné utrpenie/Lk 16,19-31/. Abrahám boháčovi pripomína:"Majú Mojžiša a Prorokov,nech ich počúvajú". Sú to slová,ktoré potvrdzujú vyššie uvedenú teologickú pravdu-Boh sa stará alebo Boh sa postará. Myšlienka má svoj kontext aj v Starom Zákone. Priatelia biblisti mi potvrdili,že práve tam sa nachádza výrok :Adonaj jeraeh /Gn 22,14. Do slovenčiny ho môžeme preložiť takto:vidím,aby som sa postaral. Boh vidí všetko tak,že sa o nás postará. Nejde o obyčajnú frázu,ale o činnosť Boha,ktorý vidí nie preto,aby nás mohol z niečoho zlého usvedčiť,ale preto,že nám chce pomáhať. Už týždne až mesiace šarapatí vo svete vírus,ktorý má názov-koronavírus. My,veriaci sme bolestne pocítili,čo to znamená,keď chýbajú bohoslužby v našich kostoloch. Cítime také niečo,ako vnútornú prázdnotu. Chýba nám" Ženích,ktorého nám zobrali",aby sme sa opravdivo postili. Tohtoročný pôst je akýsi reálnejší,životnejší,bolestivejší...Pod vplyvom koronavírusu zomierajú ľudia. Cítime,akoby zároveň umierala  aj naša viera,lebo nám chýba eucharistický Kristus a posvätné zhromaždenie,ktoré nazývame eucharistické spoločenstvo. Mnohí jednotlivci vyjadrujú ani nie tak nespokojnosť,lebo bezpečie a zdravie je prvoradé,ale vnútornú frustráciu z toho,že stratili kontakt s Pánom,ktorý ich denne živil svojim Slovom a Telom. Napriek tomu musíme konštatovať-Adonaj jeraeh-Boh vidí a stará sa. Vidí naše súčasné tápanie,neistotu, strach,aký sme doteraz nezažili. Okrem strachu cítim v ľuďoch určitú ochotu byť si na blízku,vytvárať spoločenstvo,ktoré bude musieť oželieť materiálne ujmy z biznisu,ale znova sa presvedčí o dôležitosti spomalenia životného tempa a hlbšieho sústredenia sa na podstatu života. Boh dopúšťa ťažkosť a kríž preto,aby sme ho neignorovali,ale prisúdili mu reprezentatívne a exkluzívne miesto v živote. Som presvedčený,že nič sa nedeje bez jeho vedomia a že aj súčasný vysiľujúci zápas človeka,nie je zbytočný a že prinesie svoje ovocie. Adonaj jeraeh. Pán nám ponúka seba samého ako vzor. Tesne pred tým,ako ho Judáš zradil,ide s apoštolmi na Olivovú horu/Mt 26/. Učeníkov nabáda,aby sa modlili. No,keď ich po čase nájde spať,napomenie ich a čuduje sa,že "nemohli aspoň hodinu s ním bdieť". Teraz je čas bdenia s Ježišom. Nemôžeme si dovoliť zaspať,keď nás kosí nákazlivá choroba tela a aj zloba diabla,ktorá je taká rafinovaná,že nás chlácholí s tým,že sa vlastne vôbec nič nedeje a že všetko je len výsledkom nedostatočnej telesnej hygieny. Boh dopúšťa,ale vidí a stará sa. Primknime sa bližšie k nemu. Je čas našej "Olivovej záhrady" a čas nášho bdenia pre spásu.