V spoločenskom živote sa často stretávame s javom,podľa ktorého niekto niekoho nominuje na nejaký post. Napríklad nejaká strana alebo zoskupenie ľudí majú pripraveného človeka a považujú ho za svojho kandidáta na nejakú funkciu. Tí,ktorí nominujú,sa pritom tvária-my máme na to. Máme na to,aby sme postavili svojho človeka do súťaže,my sme niekto. Prvá kniha Samuelova prináša nesmierne zaujímavý úryvok,ktorý sa týka ustanovenia kráľa v židovskom národe/ 1 Sam 16,1-13/. Vystupujú tu ľudia,ktorí majú svojich kandidátov na tento post a je tu Boh,ktorý má iba jedného,a to definitívneho. Ľudia sa tvária-máme na to. Samuel prichádza do Betlehema k Izaimu. Poslal ho tam Boh,aby našiel súceho kandidáta v jeho dome a vykonal obrad pomazania. Izai predvolal svojich synov s tým,že sa jeden ujme. Priam reprezentačný sa ukázal Eliab. Páčil sa aj Samuelovi,lebo mal dôstojný výzor. Bol to kandidát č.1 celej tamojšej pospolitosti. Bolo z čoho vyberať. Na prekvapenie všetkých,Boh dáva Samuelovi na javo,že nesúhlasí s ľudským výberom. Domáha sa ďalšieho kandidáta. Charakteristika "supermana Eliaba" sa ukázala ako nedostačujúca. Som presvedčený,že všetkým ovisli sánky. Boh trvá na tom,že tam,kdesi za korytom skrytý, musí byť ešte niekto,kto spĺňa Božie kritéria. A tak si všetci spomenú,že existuje ešte najmladší syn Dávid,ktorý zostal pri ovciach,kým ostatní volili rodinného kandidáta na vysoký post. Keď sa dostavil,Samuel dostal pokyn:"Vstaň,pomaž ho to je on". Takéto rozuzlenie neočakával ani sám Boží muž Samuel. Z histórie vieme,že Židia očakávali prisľúbeného Mesiáša. Určite sa vo vtedajších laických a odborných kruhoch viedli debaty,kto by ta mal byť,ten Mesiáš. Mnohí sa nazdávali,že to môže byť jedine predstaviteľ vtedajšej šľachty,niekto,kto má výborné zázemie i postavenie. Kritéria sa postavili sami. Potom je tu sám Boh Otec,ktorý mal na post Mesiáša jedno jediného kandidáta. Vlastne,ani nie kandidáta,ale už priamo vyvoleného Pánovho-Ježiša z Nazareta,potulného učiteľa,ktorý je Božím Synom. Evanjelia dosvedčujú,že okamih jeho verejného predstavevenia je známy a neodškriepiteľný:"Toto je môj milovaný Syn,v ktorom mám zaľúbenie,počúvajte ho"/Mt 17,5/. Nepriamo takto potvrdili jeho totožnosť aj poprední židovskí predstavitelia. Stalo sa to vtedy,keď sa mu,trpiacemu v smrteľnej agónii,posmievali a hovorili:"Iných zachraňoval,nech zachráni aj seba,ak je Boží Mesiáš,ten vyvolenec"/Lk 23,35/. Naša viera nie je o tom,kto je vhodným kandidátom na prejav vrcholnej bohopocty. My,veriaci už kandidáta hľadať nepotrebujeme. My kandidáta nemáme,lebo sme našli Vyvoleného,našli sme Pánovho Vyvolenca-Ježiša z Nazareta,ktorý za nás,za našu spásu dokonal obetu kríža. Život kresťana má vyjadrovať takúto vieru v neho. Ježiš sa nemusí postaviť medzi Izaiho synov a čakať,či naňho padne lós. V pôstnom období hľadáme také možnosti,aby mal Ježiš pevnejšie miesto v našom živote,aby sa nám nestrácal a nemizol v rozptyle plytkých záľub dnešného človeka. Na odhodlanie takto nasledovať Krista nám poslúžia aj slová Apoštola národov:"Prebuď sa, ty,čo spíš,vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus"/Ef 5,14/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára